Mŕtvym na pamiatku, živým pre výstrahu
Cintorín bez mŕtvych, kríže bez hrobov. Limbový háj pod Ostrvou v Mengusovskej doline vo Vysokých Tatrách.
Prvý Symbolický cintorín v horách na svete. V roku 1936 začali horskí vodcovia dodnes pretrvávajúcu tradíciu pietnej spomienky na obete hôr, vždy v poslednom týždni októbra. V sobotu 30. októbra 2010 hodinu pred poludním ticho doliny preťal smutný zvuk zvonu z kaplnky Symbolického cintorína. Zvolával tých, ktorí v duchu tradície prišli uctiť pamiatku 448 mŕtvych, ktorých mená sú na 312 tabuľkách. Opäť o desiatku tabuliek viac. Smutná štatistika hôr má neľútostný rast. Spomienka stratený, často zbytočne stratený život nenahradí, možno len trochu zľahčí to, čo tragický a nečakaný odchod človeka sprevádza. Prišlo veľa ľudí, odhadom viac ako šesťsto. Im ako plesknutie bičom znelo meno každého zomrelého od minuloročného stretnutia. Do clivých tónov goralskej kapely zo Zakopaného zneli aj mená obetí z druhej strany Tatier. Spomienka má totiž aj dimenziu jedných Tatier, hoci aj v dvoch štátoch. Tých Tatier, v ktorých idú ľudia zacharaňovať človeka, nie Slovák Poliaka či naopak. Táto idea znie každoročne a stále rovnako silno. Každá z tabuliek skrýva silný príbeh s definitívnym riešením. Sú opísané v publikácii Dominika Michalíka a Mikuláša Argalácsa: Symbolický cintorín. Od jej II. vydania v roku 2007 uplynuli tri roky. Pribudlo tabuliek, ožila silná myšlienka autorov o zápise tohto jedinečného miesta do Zoznamu UNESCO. Pravdepodobne sa zrodí aj III. vydanie knihy. Symbolický cintorín je miestom, ktoré má svoj silný emocionálny náboj. Je tu odkaz všetkým, ktorí do hôr prichádzajú: "Počúvajte volanie nemej prírody!"Je to silný odkaz o potrebe pokory, úcty, premyslenej odvahy, nutného strachu. Kto ho vypočuje, ten dostáva dar, ktorý mu vedia dať iba hory už svojou existenciou.
Text + foto: Mikuláš Argalács
