Najúspešnejší slovenský športovec na Deaflympiáde: Na konte má veľké úspechy

Mladý Popradčan dosahuje úspech za úspechom nielen na slovenských cyklistických pretekoch, ale i v zahraničí. Cyklistika sa stala jeho životným štýlom.

7. september 2017 Dominika Pacigová Iné športy

Adrián Babič (20) sa venuje športu od útleho detstva. Vtedy obľuboval cyklotrial. V pätnástich rokoch vyskúšal cyklomaratón na horskom bicykli a zamiloval si horskú cyklistiku. Dnes medzi jeho koníčky patrí najmä cyklistika, rád cestuje, chodí na turistiku, ktorú v zime mení za bežecké lyžovanie, skialpinizmus alebo snowboard.

Cyklistické začiatky

K cyklistike ho priviedol otec so strýkom. Obaja sa stali majstrami Československa. Mladý, úspešný cyklista sa rozhodol ísť v ich šľapajach. Prvý väčší triumf dosiahol v roku 2014.

„Mojím prvým väčším úspechom bolo striebro medzi športovcami so sluchovým postihnutím v tímovej štafete na horských bicykloch v Rakúsku,“ prezradil.

Preteká v cyklokrose, čo sú preteky trvajúce hodinu na krátkom technickom okruhu s výbehmi aj prekážkami. Horskej cyklistike sa venuje najmenej, cestná je jeho srdcovkou. „Je to krásna disciplína, ale veľmi náročná. Najradšej mám časovky, ktorým som sa začal venovať minulý rok. Cestnú sezónu si predlžujem cyklokrosom,“ uviedol a doplnil, že v tomto roku sa plánuje venovať aj dráhovej cyklistike.

Tréningy a preteky

Prípravu na preteky delí do niekoľkých blokov. Každý z nich je inak zameraný. „Príprava na dôležité preteky, ako sú napríklad majstrovstvá Slovenska alebo Deaflympiáda, trvá niekoľko mesiacov. Cez zimu chodievam na bežky, skialpy a do posilňovne. V jari absolvujem sústredenia v zahraničí, kde najazďujeme kilometre. Tréningy mám rozdelené na vytrvalostné, silové a rýchlostné. Všetko závisí od pretekov,“ povedal Babič.

Z tratí mu najviac vyhovujú zvlnené alebo rovinaté. Aj po rokoch pretekania sa nájdu také, na ktorých sa potrápi. „Nie som žiadny vychudnutý vrchár, postupne som sa vypracoval na dobrého časovkára a mám rád rôzne tempové úseky, pri ktorých sa viem parádne vytrápiť,“ vysvetlil a dodal, že ho najviac dokážu potrápiť strmé alebo dlhé kopce.

Úspechy aj v zahraničí

Tento rok má za sebou takmer 30 pretekov. Absolvoval preteky v rámci Českého pohára, s reprezentáciou sa zúčastnil poľských etapových pretekov a neobišiel ani jednodňové preteky. Na Majstrovstvách Slovenska a Česka si v kategórii do 23 rokov vybojoval titul majstra Slovenska a následne postup na majstrovstvá Európy. Za svoj najväčší úspech však považuje výsledky na Deaflympiáde (olympiáda pre športovcov so sluchovým postihnutím) v tureckom meste Samsun. Organizátori tu privítali športovcov z 97 krajín.

„Organizácia bola skvelá, na úrovni klasickej olympiády. Už na otváracom ceremoniáli mnou prebehli neskutočné zimomriavky. Na olympijskom štadióne bolo 10 000 ľudí. Celé to dianie som videl prvýkrát na vlastné oči. Lomcovali mnou neuveriteľné emócie,“ zaspomínal na otvárací ceremoniál v Turecku, kde Slovensko reprezentovalo jedenásť športovcov.

Na olympiádu pre športovcov so sluchovým postihnutím išiel s cieľom umiestniť sa do piateho miesta v troch disciplínach. Dosiahol však omnoho lepšie výsledky. „Absolvoval som štyri disciplíny na cestnom bicykli a jednu na horskom bicykli. Podarili sa mi tri skvelé výkony, a to zlato v horskej cyklistike, striebro v časovke jednotlivcov a bronz na pretekoch s hromadným štartom. Boli to dva najkrajšie týždne v mojom športovom živote. Veľká udalosť s veľkými osobnými úspechmi,“ skonštatoval mladý Popradčan, ktorý sa na podujatí stal najúspešnejším slovenským športovcom.

Cyklistická budúcnosť

S cyklistikou má veľké plány do budúcna. Rád by bol súčasťou reprezentačného družstva a pravidelne by chcel pretekať na kvalitne obsadených pretekoch v zahraničí, ale i zúčastniť sa majstrovstiev Európy či sveta. „Mojou túžbou je uspieť či už medzi zdravými, alebo sluchovo postihnutými športovcami. Tajným prianím je opäť stáť na stupňoch víťazov na Deaflympiáde o štyri roky. Všetko ostatné, čo dosiahnem, prijmem ako malý bonus. Šport však nie je definitívnou hodnotou, často je o šťastí a o tom, ako podrží zdravie a technika materiálu,“ uzavrel Babič.