Naše okolie skrýva množstvo zaujímavostí: Pikošky z obcí pri Poprade, o ktorých vie málokto

• Za azda najhoršie obdobie v existencii Batizoviec možno považovať roky 1889–1890 keď vlna požiarov v priebehu dvoch rokov zničila 80 hospodárskych stavov a 24 domov. Keď sa porovná stav z roku 1787, keď mala obec 109 domov a 896 obyvateľov, tak bolo ohňom postihnuté takmer každé gazdovstvo. Bieda, do ktorej sa obec dostala, hnala mnohých von z rodného kraj a celková situácia vyvolala vlnu vysťahovalectva do Ameriky.
• V území Hôrky je väčší počet minerálnych prameňov s recentnou tvorbou pramenitov. Na plochých miestach a na prameňoch je vysoká hladina podzemnej vody, ktorá umožnila vznik slatín s unikátnou halofitnou flórou Slovenska.
• Obec Nová Lesná je kolískou horských vodcov. Ján Still, Ján Franz, Martin Spitzkopf Urban a Ján Počúvaj patria spolu s veľkou plejádou ďalších tatranských horských vodcov k najznámejším Novolesňanov. Nová Lesná bola v 19. a v 20.storočí obcou, z ktorej pochádzali mnohí významní vodcovia.
• Traduje sa, že pomenovanie Štôla dostala obec pre plat a naturálie, ktoré občania povinne odvádzali rádu Benediktínov. Odvádzanie platu a naturálií sa nazývalo „stola“ a tak obec nesie dnes názov Štôla.
• Vernár – 5. augusta 1641 bola taká zima, že na Holi zamrzlo 150 koní a dvaja pastieri a začiatkom júna 1695 napadlo toľko snehu, že do lesa sa dalo dostať len na saniach.
• Na území Gánoviec sa spomínajú liečebné pramene už roku 1549. Postupne vyrástla pri nich kúpeľná osada. Roku 1852 ju však majiteľ Augustín Korponaj dal zbúrať a na jej mieste postavil kúpeľný dom a vedľa letohrádok, reštauráciu a spoločenský pavilón. V rokoch 1877–79 dal dovtedajšiu artézsku studňu prehĺbiť na 184 m a neskôr bol vybudovaný krytý bazén s termálnou vodou, ktorý existuje aj v súčasnosti, ale už mimo prevádzky.
• Úplne prvá zmienka o obci Kravany sa datuje už v roku 1320, ktorá hovorí, že:“.......v tom čase zväčšené boly na hornom konci kláštorského územia majere pre ovce a kozy, nižšie pre kravy, z ktorého povstala obec Kravjany…" Za starých čias tiekol dedinkou malý potôčik, ktorého pramene dostačovali dobytku tunajšieho majera a ľudia v tejto dedine hovorili viac poľským ako spišským prízvukom.
• Kláštorný hrad v Spišskom Štiavniku je typickou ukážkou, že nielen svetskí zemepáni žili z mozoľov poddaných, ale aj mnísi, páni tohto kláštorného hradu. Opát kláštora vymohol roku 1292 od panovníka, aby susedné obce povinne odovzdávali pre kláštor desiatky.
• V minulosti sa v rozľahlých lesných porastoch na severných vápencových svahoch Tatier pravdepodobne často vyskytoval javor. “Javorové” názvoslovie pastieri, pytliaci a drevorubači rozšírili po severných tatranských rázsochách a dolinách, takže v Tatranskej Javorine dodnes možno nájsť Javorovú dolinu, potok Javorinka a Javorový štít. Z prírodných častí krajiny sa názvy prenášali aj na človekom vytvorené objekty. Tak sa osada v Javorovej doline stala Javorinou a miestny veľkostatok dostal prívlastok “javorinský”.
• Legenda o obci Ždiar hovorí, že v lesoch v širokej Doline potoka Biela pod Belianskymi Tatrami pálili ľudia z okolitých dedín drevené uhlie. Jeden z uhliarov si postavil malú chalúpku a jediné okno na drevenici bolo obrátené na tú stranu, z ktorej do izby v noci svietilo svetlo „Zorničky“. Ľuďom, ktorým učarovalo tatranské prostredie si postavili dreveničky vedľa uhliara a svoju osadu pomenovali „Zor“ – Ždiar.
• Obec Hranovnica je známa aj pre výrobu organov, ktoré sa tu vyrábajú výlučne so zásuvkovými vzdušnicami a mechanickou tónovou traktúrou, čo sa ukázalo v priebehu dejín organu ako riešenie najlepšie, najspoľahlivejšie a najtrvácnejšie.
• Obec Mlynica sa prvý krát spomína v roku 1268 v starých listinách. Názov obce vznikol samozrejme podľa mlynov, ktoré tu kedysi stáli, kým sa ešte miesto ani nepovažovalo za obec, ale skôr za osadu. Dnes sú mlyny a ich účel už len minulosťou.
• Prvým, skutočne na pôde Svitu narodeným občanom bol Vladimír Rusnák, narodený 11.9.1936 a označenie SVIT, aj keď ešte iba ako osada Svit, sa prvý krát objavilo v roku 1937.
• V roku 1664 pokorili Slavkovský štít, ktorý je úzko spätý s históriou obce Veľký Slavkov, prví turisti pod vedením Juraja Buchholtza st.
• V Jánovciach v časti Machalovce sa v roku 1714 narodil Štefan Romuald Hadbavný, člen kamaldulského konventu v Červenom Kláštore – kláštorný archivár, knihovník, zapisovateľ, hospodársky správca a duchovný poradca. Pokladá sa za autora latinsko-slovenského slovníka a stručného návodu k slovenskej gramatike.
• Zemepánsky kaštieľ stál v Lučivnej už začiatkom 17. storočia. V renesenačnom slohu si ho dali postaviť Tokóliovci. Neskôr bol viackrát prestavovaný, radikálnejšie v 19. storočí. Jeho posledný majiteľ – rod Varádi Sakmári sa prejavoval vcelku ako mierny zemepán voči svojim poddaným. Ku kaštielu kedysi patril aj cintorín, ktorý sa zachoval do dnešných čias. Je tu pochovaný rod Sakmáry-Varadi. Kaštieľ dnes slúži ako hotel.
• Zvyky a obyčaje si obyvateľstvo v Spišskom Bystrom uchováva v pôvodných, ale aj zmenených formách. Veľmi zaujímavou je architektúra a zástavba obce. Rodinný a spoločenský život v mnohom zachováva staré tradície, iné prispôsobuje súčasnosti. Vzťah k pôde, poľnohospodárskej i živočíšnej výrobe, remeselná zručnosť a nesmierna vynaliezavosť ako prežiť v každej dobe, je pre obyvateľov celej Hornádskej kotliny typická. Ľudový odev, nárečie, celá oblasť ústnej slovesnosti a hudby je v obci živá.
• Banská činnosť v blízkom okolí Šváboviec poznamenala život obyvateľov na dlhé desaťročia. Prvé povrchové kutacie práce spojené s ťažbou mangánovej rudysiahajú až do 17. storočia. V 19. storočí sa začala história banského závodu. V roku 1921 sa začala výstavba vlastného ťažobného závodu vo Švábovciach, ktorý pričlenili k závodu v Máriahute. S ťažbou v mangánorudnej bani vo Švábovciach sa začalo v roku 1924.
• Mesto Vysoké Tatry sa rozprestiera na ploche 360 km2 a svojou rozlohou patrí medzi najväčšie mestá v Slovenskej republike. Pokrýva podstatnú časť rovnomenného pohoria a tvorí ho 15 častí mesta, pôvodne samostatných osád, ktoré boli postupne integrované do jedného územného celku.
• V Hozelci, ale aj na ďalšom našom území, musel v minulosti poddaný okrem obhospodarovania pôdy zemepánovi ročne odvádzať 2 sliepky, 2 kapúnov, 12 vajec, holbu masla, 6 funtov konopného plátna, 30 poddaných spolu 1 teľa a za 4 usadlosti poskytnúť jednu dlhú furmanku (4 dni).
• Štrba je modernou dedinou, kde sa prelína mladosť s tradičnými zvykmi. Zaujímavosťou je, že každý deň tu môžeme vidieť ženy staršej generácie v štrbskom kroji. Vedľa moderných obytných domov nájdeme pôvodné drevenice a stodoly. Dodnes sa tu vyrábajú štrbské krúpy.
• V Mengusovciach sa kedysi jedlo jednoducho, rýchlo a lacno. Na raňajky to bolo zapraženo, praženica, pampúchy, či chlieb s mliekom. S večerou si takisto ťažkú hlavu nerobili. Jedol sa domáci chlieb, niekedy aj s maslom a mliekom, či medom alebo pečené zemiaky. V nedeľu sa varili krúpy s údeným mäsom a v sobotu halušky s kapustou, tvarohom alebo bryndzou. V pondelok a v utorok bývali na obed varené zemiaky s mliekom a hrachová alebo kvasná polievka. V stredu sa robila brajka (voda, múka, mlieko), slepá braja (zemiaky, múka) poliata roztopeným maslom. Popíjal sa cmar, lebo v stredu ženu mútili. No a vo štvrtok a v piatok si pochutnávali na pirohoch so zemiakmi alebo s tvarohom, na zavarancoch (zemiaky, mlieko, slanina, cibuľa), rezancoch s makom alebo s tvarohom, či na pankuškoch (kysnuté cesto) a k tomu sa pila káva alebo čaj.
• Vo Vikartovciach, keď sa chceli mladí vziať, na budúcu nevestu sa kládli prísne kritériá. Hodnotili sa nielen jej majetkové pomery, ale aj jej správanie doma a na verejnosti, schopnosť obracať sa pri práci na poli a okolo šporáka, hodnotilo sa či deva pracuje rada, ochotne a so záľubou alebo je k práci nútená, hodnotila sa samostatnosť devy. Na hodnotenie bolo dosť príležitostí pri susedských stretnutiach vo sviatok, ale aj pri práci, ak si ženy navzájom pomáhali.
• Na území obce Gerlachov leží Kamenný most postavený najneskôr v roku 1865. V roku 2008 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Je nositeľom individuálnych hodnôt veku, urbanistickej hodnoty pôsobenia vo vidieckom prostredí a hodnoty dokumentu staviteľstva mostov v 2. polovici 19. storočia spolu s haťou situovanou nižšie pod mostom. Most je postavený z lomového kameňa spájaného maltou.
• V roku 2007 sa Liptovská Teplička stala dedinou roka na Slovensku a v roku 2014 získala Cenu Slovenskej republiky za krajinu so svojím projektom Zachovanie unikátnych historických krajinných štruktúr. Dva roky predtým sa PPD Liptovská Teplička stalo Biofarmou roka 2012.
• V roku 1613 Samuel Spillenberg založil v Spišskej Teplici papiereň, ktorá pracovala až do roku 1885.
• K obci Šuňava už niekoľko desaťročí neodmysliteľne patrí country. Tridsaťročnú tradíciu country & western, či trampského spôsobu života začali písať mladí členovia spolku „Siví vlci“. V deväťdesiatych rokoch už dospievajú deti členov spolku „Siví vlci“. Vzniká neoficiálna trampská osada „TO Mladé ohne“ a tiež hudobná country skupina „Longhorn´s“. Vzhľadom na to, že country je už pre väčšinu týchto ľudí životný štýl zakladajú 26. marca 2000 oficiálne združenie COUNTRY CLUB ŠUŇAVA. Club každoročne usporadúva Country bál, Country ples a aj festival country, folk, bluegrass a trampskej hudby s názvom Country weekend Šuňava.
• V roku 1840 zriadilo biskupstvo na bývalom Leškovom gazdovstve (Leškovec) vo Vydrníku vaňové kúpele s hostincom. Na gazdovstve sa nachádzalo silné žriedlo minerálno-železitej vody. Kúpele pozostávali z jednoduchého domu, vpredu s hostincom, vzadu s vaňovými boxami. Vedľa bola ubytovňa s altánkom a kolkárňou. Vaňové boxy boli napájané zo žriedla drevenými rúrami a rozvod ručným čerpadlom. Kúpele zanikli v prvej polovici 20. storočia.

Otestujte sa aj v našom kvíze:

Náš okres, to nie je len Poprad! 15 rýchlych otázok vám ukáže, ako dobre poznáte dedinky v okolí

foto: ilustračné