Novinka ľubovnianskeho skanzenu: Zážitok bez zraku i sluchu
Vedenie ľubovnianskeho skanzenu vyšlo v ústrety aj hendikepovaným návštevníkom. V sezóne je prístupný aj pre nevidiacich a nepočujúcich turistov.
Ľubovniansky skanzen pod hradom Ľubovňa predstavuje súbor stavieb drevenej ľudovej architektúry z historických regiónov Spiša a Šariša. Patrí k najmladším na Slovensku, verejnosti bol sprístupnený v roku 1985 a v súčasnosti ho tvorí 25 objektov. Dominantou expozície je zrubový gréckokatolícky kostolík východného obradu z Matysovej z roku 1833, Z ďalších objektov sú v expozícii najpočetnejšie zastúpené zrubové obytné domy postavené na začiatku a v prvej tretine 20. storočia. Okrem tradičných hospodárskych objektov, ktoré sú súčasťou usadlostí (maštaľ, stodola, sýpka) sú tu postavené aj sezónne poľné obydlia, charakteristické pre región Spiša. Súčasťou expozície sú aj technické stavby, ktoré prezentuje zrubová kováčska vyhňa z druhej polovice 19. storočia z Torysy, mlyn s valcovou stolicou z Malého Sulína a dielňa stolára
Ako uviedol riaditeľ Ľubovnianskeho múzea Dalibor Mikulík, expozície skanzenu, ale i samotného hradu sú prístupné aj pre nevidiacich a nepočujúcich turistov. V skanzene pod hradom sa nachádza 30 objektov. „Najstarším je drevený kostolík z Matysovej z roku 1833 s hodnotným ikonostasom. Najstaršou drevenicou je Dom z Veľkého Lipníka z roku 1885, ktorý Ľubovnianske múzeum minulý rok postavilo v areáli a sprístupnilo ho verejnosti,“ vysvetlil riaditeľ múzea. Turisti v dreveniciach okrem dobového bývania môžu vidieť jednotlivé rodinné udalosti, ako sú napríklad narodenie dieťaťa, svadba, pohreb, či Veľká noc. Okrem týchto prezentácií sú v skanzene umiestnené i objekty, ktoré sa venujú velikánom slovenskej etnografie Jánovi Olejníkovi a Jánovi Lazoríkovi.
Turisti v skanzene obľubujú ukážku remesiel a tradičných sviatkov vo vidieckom prostredí. „Najviac obľúbeným objektom je Mlyn, kde okrem technického vybavenia nájdu aj pani mlynárku a jej chutné recepty. Vyhľadávaný je aj detský kútik s drevenými hračkami,“ doplnil riaditeľ múzea. Súčasťou expozície skanzenu je aj gazdovský dvor, ktorý patril k životu obyvateľov vidieka. Okrem tradičných zvierat, ako sú ovce, kačky, husi, prasce, kone, nájdu návštevníci aj symboliku jednotlivých zvierat a ich odborný popis.
Ľubovnianske múzeum sprístupnilo svoje expozície skanzenu, ale i hradu, aj pre nevidiacich a nepočujúcich návštevníkov. „Ide o projekt prezentácie kultúrneho dedičstva pre znevýhodnené skupiny obyvateľstva. Pre nevidiacich je na hrade a v skanzene vodiaca línia, sprievodné texty v Braillovom písme a makety dreveníc a hradu. Pre nepočujúcich je prostredníctvom QR kódov nahovorený text,“ priblížil Mikulík. Za aktivity v tejto oblasti získalo múzeum dve ocenenia v programe Slovensko bez bariér.