OBRAZOM: Popradský Papagáj sa vybral na jednu z najkrajších tratí Slovenska
Pred 165 rokmi prišla na slovenské územie prvá parná lokomotíva. Pri tejto príležitosti zorganizovali Železnice Slovenskej Republiky a Klub železničních historických vozidiel nostalgickú jazdu parným vlakom z Popradu do Červenej Skaly.
Papagájovi robila po Margecany spoločnosť staručká elekrická lokomotíva a do Červenej Skaly ho s odstupom sledoval požiarny vlak ťahaný dieslovým Pielstickom.
Ťahák pre fotografov
Jazdy historickými vlakmi sú dosť atraktívne, no organizátorov aj tak prekvapil vysoký počet cestujúcich, keď od Margecian bol vlak plne obsadený. Jazdu parnej lokomotívy si neužívali len cestujúci vo vlaku, ale aj desiatky fotografov a kameramanov, ktorí lemovali celú trať od Popradu až po Červenú Skalu.
„Tieto parné nostalgické jazdy sú veľkým lákadlom pre fanúšikov histórie nielen zo Slovenska, ale pohybujú sa tu aj Česi, Poliaci, Nemci a ďalší. Pre nich je lákadlom počuť zvuk parného stroja, vidieť jeho prácu a zvečniť to na fotografiách a filmoch,“ hovorí Marián Surmík z Klubu železičných historických vozidiel.
Na svoje si tak prišli aj fotografi, ktorým Papagáj pózoval na tých najkrajších miestach Slovenska, aj cestujúci, ktorí to všetko mohli sledovať z vlaku. Mohli si dokonca aj obzrieť obidva historické stroje zvnútra.
Trať Telgárt – Červená Skala jubiluje
Úsek od Červenej Skaly do Telgártu má 1. októbra 80 rokov. „Aj takýmto spôsobom sme si pripomenuli výročie tejto nádhernej trate. Náročnosť trate, stúpania a tunely, svedčia o odbornej zdatnosti našich otcov,“ pokračuje Surmík.
Robia to pre radosť
Jazdu historického vlaku z Popradu do Červenej Skaly a späť zabezpečovali desiatky ľudí. Časť z nich pripravovala a upravovala železničný grafikón, iní boli priamo v historickej súprave, rušni, či požiarnom vlaku, ktorý prišiel až z Vrútok.
„Našim prvoradým cieľom bolo priblížiť históriu a prácu našich otcov. Ľudia mohli vidieť naživo prácu železa, ohňa a vody. Všetci to robíme pre radosť a dobrý pocit, že vlak zase niekam išiel, pre detský úsmev, pre radosť dôchodcov z toho, že to ešte jazdí,“ uzavrel Surmík.
