Od Tatier k Dunaju: Tím „starého gympla“ zahviezdil na štafetovom behu
Bežecké podujatia so stovkami či dokonca tisíckami účastníkov prestávajú byť raritou. Avšak bežať od Tatier k Dunaju? Hoci extrémy existujú, pre jedného bežca by to bolo príliš veľké „sústo“. Zástupcovia popradského gymnázia to dokázali...
Spojiť dva symboly Slovenska bežeckou traťou umožňuje štafetový non stop beh družstiev práve s takýmto názvom. Tristo štyridsaťpäť kilometrov z Jasnej v Demänovskej doline až do Bratislavy je rozdelených na 36 etáp. Tie absolvujú šesť, deväť alebo dvanásťčlenné družstvá.
Štafeta Od Tatier k Dunaju napísala počas predposledného prázdninového víkendu už svoj piaty diel. A medzi rovnou dvojstovkou tímov na štarte nechýbalo ani dvanásťčlenné zoskupenie učiteľov, žiakov a členov rodičovského združenia Gymnázia na Kukučínovej ulici v Poprade. Tucet „starogymplákov“ tvorili traja učitelia, piati žiaci a štyria zástupcovia rodičov a priateľov školy. Skvelá symbióza piatich žien a siedmich mužov všetkých vekových kategórií. Vekový rozdiel medzi najmladšou a najstarším – viac ako 40 rokov. Každého z nich čakali tri približne desaťkilometrové etapy. Zvládnuť takýto nápor v rozpätí približne 22 hodín – to už naozaj nie je otázkou hobby.
„Koľkí ste skončili?“ tak znela najčastejšia otázka kolegov, príbuzných, známych po dobehnutí do cieľa. Tak teda uspokojíme aj zvedavosť čitateľov. Tých 345 km zvládli za 28 hodín a 12 minút. Nezastavili ich nesmierne členité terény pri prechode hrebeňa Nízkych Tatier, tropická horúčava, nočná búrka… Nevšímali si hromadiacu sa únavu, absolútnu nemožnosť regenerácie, prebdenú noc.
V celkovom poradí ich klasifikovali na výbornom 27. mieste, v kategórii miešaných žensko-mužských družstiev na fantastickej 18. priečke. Úžasný výkon, famózny výsledok.
Áno, dalo by sa teraz písať o stovkách nabehaných kilometrov v príprave, o siahnutí si na dno svojich fyzických i psychických síl, o obrovskej radosti v cieli tohto náročného behu. V ich prípade však umiestnenie nebolo najdôležitejšie. Na prvom mieste bolo totiž utvrdenie sa v tom, že ak učitelia, žiaci a rodičia potiahnu za jeden koniec, vzájomne sa podporia, pomôžu si, výsledok nenechá na seba čakať.
Na popradskom „starom gympli“ to chytili zo správnej strany. Pochopili, že robiť z učiteľov, žiakov a ich rodičov trojuholník, v ktorom sa každý snaží udržať si „svoj“ vrchol, nie je cesta k úspechu. Zlyhanie jedného vrcholu je porážkou všetkých. Spoločný triumf prichádza, keď funguje ochota prispôsobiť sa, pomôcť, vzájomne sa povzbudiť. A na tomto by chceli na Gymnáziu na Kukučínovej ulici stavať aj v novom školskom roku, ktorý sa začne už doslova o niekoľko hodín. Preniesť pozitívnu energiu „dvanástich statočných“ z Behu od Tatier k Dunaju do čo najväčšieho počtu učiteľov, žiakov, rodičov, ktorí budú spoločne ťahať za ten správny koniec. K spoločnému víťazstvu…
(PR správa)
