Poliakom nemôžeme konkurovať, môžeme len ťažiť zo spolupráce s nimi

Riaditeľ Združenia cestovného ruchu Vysoké Tatry Peter Chudý sa narodil na Považí v Trenčíne, od roku 1975 však pôsobí vo Vysokých Tatrách. Ako sám povedal pre TASR v rozhovore v rámci projektu Osobnosti: tváre, myšlienky, počas tých viac ako 35 roko

Peter Handzuš

// „Po prvé preto, lebo som tu našiel prácu, ktorá ma bavila, dodnes chodím do práce s radosťou. Po druhé, dostal som sa k športu a po tretie, ja som žil viac ako 30 rokov na Štrbskom Plese a myslím si, že na jednej strane to boli veľmi ťažké podmienky, ale na druhej strene to zdravé životné prostredie sa podpísalo na tom, že som za celý život nebol ani jeden deň práceneschopný,“// zhodnotil Chudý.

Najprv pracoval ako správca viacerých liečebných domov, neskôr sa pohyboval v oblasti organizácie športových podujatí a zároveň pôsobil ako poslanec mestského zastupiteľstva vo Vysokých Tatrách za mestskú časť Štrbské Pleso. Momentálne pôsobí i vo viacerých medzinárodných športových organizáciách.

-Boli ste pri organizácii mnohých podujatí v Tatrách, ktoré z nich považujete za najvýznamnejšie?-

Keď som prišiel do Tatier v tom roku 1975, pred nami sme mali neprekonateľný vzor, a to generáciu ľudí, ktorá dokázala v Tatrách zorganizovať Majstrovstvá sveta v klasickom lyžovaní. Mal som to šťastie, že som bol v bezprostrednom kontakte s touto generáciou, naším cieľom bolo napodobniť toto podujatie. Čiastočne sa nám to podarilo v roku 1987 pri organizácii svetovej zimnej univerziády, čo bol ďalší vrchol, kde sme sa ako organizátori odprezentovali na celom svete. Nasledovalo veľké množstvo ročníkov Tatranského pohára či už v skoku, behu alebo severskej kombinácii, doteraz ich bolo 33. Podarilo sa nám tiež zopakovať organizáciu zimnej univerziády v roku 1999, trikrát sme zorganizovali Majstrovstvá sveta juniorov v severskej kombinácii, teraz naposledy v roku 2009, to bolo aj také najväčšie podujatie za posledné roky.

** -Kto bol pre vás vzorom pri organizácii športových podujatí?-**

Mal som to šťastie zúčastniť sa na Majstrovstvách sveta v Nórsku, v Holmenkollene, čo je prakticky taká Mekka klasického lyžovania. Bol som unesený tým prostredím a spôsobom, ako Nóri dokázali zorganizovať toto podujatie, a zaumienil som, že musíme zorganizovať niečo také aj u nás na Štrbskom Plese. Myslím, že sa nám to podarilo v roku 1993, keď sme zorganizovali počas jedného predĺženého víkendu až štvoro pretekov svetového pohára a v tom roku bolo Štrbské Pleso vyhlásené v disciplíne severská kombinácia ako najlepší organizátor tohto podujatia na svete.

-Dá sa k týmto časom ešte vrátiť? Dlho u nás nebolo významné svetové podujatie.-

Myslím si, že by sa dalo niečo podobné zorganizovať, hoci za tie roky aj v Tatrách aj na Slovensku sme stratili jednu vec, a to je nadšenie a zápal pre vec. V minulosti bola rozhodujúca záležitosť, keď sme šli do organizácie podujatia, že sme všetci chceli. Potenciál tatranských organizátorov tu je, dôkazom je zorganizovanie Majstrovstiev sveta juniorov v severskej kombinácii v roku 2009, keď sme zaskočili za Francúzov, ktorí nestihli dokončiť rekonštrukciu mostíka. Podarilo sa nám to zorganizovať za 60 dní. Vieme sa zmobilizovať, povedal by som, že sme majstri v improvizácii. Problémom je, nielen v Tatrách, ale na celom Slovensku, aj nedostatok finančných prostriedkov na organizáciu svetových podujatí.

-Kedy za to obdobie, čo pôsobíte vo Vysokých Tatrách, podľa vás Tatry najviac prekvitali?-

Keď som prišiel v tom roku 1975, bolo vidno, že je snaha Tatry budovať, pretože nie všetko sa podarilo stihnúť do tých Majstrovstiev sveta v klasickom lyžovaní dobudovať. V roku 1976 sa otvoril napr. zrekonštruovaný komplex sanatória Helios i hotel Patria na Štrbskom Plese. Bolo to obdobie, keď sa Tatry dostali do popredia. V roku 1975 sa napríklad zorganizovalo aj známe podujatie Interski, okrem toho v Tatranskej Lomnici bol prvý svetový zraz karavanistov, ku ktorému bol vybudovaný aj Eurocamp. Začali sa tu skrátka budovať veci, ktoré súviseli s poskytovaním vyššieho štandardu v službách cestovného ruchu. Ja osobne si teda najradšej spomínam na tieto 80. roky (1970 – 1980).

** -Ako s odstupom času hodnotíte príchod Kontinentálnej hokejovej ligy do Popradu? Dá sa už hovoriť o pozitívnych číslach?-**

Dva, tri roky dozadu bola návštevnosť regiónu vysokých Tatier zo strany rusky hovoriacich návštevníkov spojená so zimnou lyžovačkou. Minulý rok nám ale jednoznačne ukázal, že tá návštevnosť Rusov a Ukrajincov je už zameraná na obdobie celého kalendárneho roka, nielen na zimu. Nemáme ešte záverečné štatistické údaje, ale dá sa povedať, že v zime prišla len polovica zo všetkých rusky hovoriacich návštevníkov, tá druhá polovica k nám prišla počas leta a jesene. Myslím si, že prínos KHL tu cítiť. Priame prenosy z KHL, kedy je predstavená daná krajina, daný tím, nám prinášajú veľmi pozitívnu reklamu, ktorú by sme si v súčasnosti na ruskom trhu nemohli v žiadnom prípade dovoliť.

-Aký je váš názor na naše vzťahy s Poliakmi? Majú s nimi Tatranci spolupracovať alebo sa snažiť im konkurovať?-

Ak chceme z toho cestovného ruchu vyťažiť viac, s Poliakmi, ktorých je 40 miliónov, treba jednoznačne spolupracovať. O horstvo Vysokých Tatier sa delíme spoločne, pričom štyri pätiny územia patria nám, a teda Poliaci sa na tú svoju časť jednoducho nezmestia. Pre Poliaka prísť do Tatier, to je ako pre Araba prísť do Mekky. V meste Vysoké Tatry, vrátane Štrbského Plesa, je 8000 lôžok, v meste Zakopané je v súčasnosti 110.000 lôžok oficiálnych a odhadom ďalších 100.000 je tam načierno. Na celom Slovensku máme asi 150.000 lôžok, takže v Poľsku jedno mesto má výrazne viac lôžok ako celé Slovensko. Nie je možné porovnávať to. V posledných rokoch sme my i Liptáci začali spolupracovať a robili sme spoločné projekty, v ktorých predstavujeme návštevníkom Tatier Vysoké Tatry ako celé horstvo, tak slovenskú, ako aj poľskú stranu. Čiastočne s tým nesúhlasili miestni poľskí gorali, no podľa mňa nie je čoho sa báť. Na poľskú stranu Tatier príde ročne viac ako 10 miliónov turistov, na slovenskú niečo cez milión, ťažko my môžeme byť výraznou konkurenciou. Pri dobrej spolupráci z toho môžeme jednoznačne profitovať.

** -Mesto Poprad i mesto Zakopané sa už neúspešne uchádzali o usporiadanie zimných olympijských hier. Myslíte, že by mohla raz prísť naša spoločná kandidatúra?-**

Vedenie mesta Poprad sa v minulosti vyslovilo, že by bolo možno reálnejšie získať takýto projekt v spolupráci s Poliakmi. Dokonca bol stanovený už aj termín predbežného rokovania zástupcov oboch olympijských výborov, bolo to niekedy pred dvoma rokmi. Žiaľ, prišla do toho tragédia v Smolensku, keď pri leteckej havárii zahynul prezident poľského olympijského výboru i prezident Poľska. Oni obaja boli naklonení myšlienke spoločného usporiadania olympiády. Po tejto tragédii ďalšie rokovania ustali. Mestá Poprad, Vysoké Tatry a Zakopané v roku 2003 podpísali deklaráciu o spolupráci a jedným z jej cieľov je i spoločné usporiadanie olympiády. Kedy k tomu príde, to si netrúfam povedať. Najbližší voľný termín je rok 2022 resp. rok 2026. Ale súčasná finančná situácia v samosprávach na Slovensku je taká, že majú mestá trochu iné starosti a úlohy, ako sa zaoberať takýmto projektom.

** -V čom vidíte dôvod toho, že Tatry sú prestarnuté?-**

Za bývalého režimu bola v Tatrách stavebná uzávera, čo spôsobilo prestarnutie obyvateľstva, keďže mladí ľudia nemali kde bývať. To sa zmenilo až po roku 1989, keď mesto začalo výstavbu bytov a pokračuje v tom aj dnes. No aj napriek tomu je stále jedna tretina Tatrancov v dôchodkovom veku.

-Čo podľa vás Tatrám chýba?-

Prakticky v každej mestskej časti stojí veľa starých objektov, ktoré boli kedysi zaujímavé, ale vzhľadom na ekonomickú situáciu ich majitelia nechali schátrať a nemajú na ich obnovu. Mňa osobne stále mrzí aj vzhľad Tatier po veternej kalamite z roku 2004. Jeden český novinár to prirovnal k nepodarenej depilácii. Tretia vec, ktorá mi prekáža, je to, že akoby do zabudnutia odchádza napĺňanie tých základných funkcií, ktoré boli Tatrám dané do vienka. Spomenul by som dve z nich: prvou je kúpeľná liečba, ktorá je na ústupe, a druhá vec je športový život a organizácia športových podujatí. Myslím si, že prinavrátenie významu týchto dvoch funkcií, kúpeľníctva a športu, by mohlo v budúcnosti výraznejšie obohatiť život vo Vysokých Tatrách.

-Ako hodnotíte príchod veľkého investora do Vysokých Tatier. Mnohí Tatranci sú skôr kritickí, ale skvalitnenie služieb je vidieť.-

Mojím takým osobným snom bolo, aby som sa dožil rekonštrukcie komplexu liečebných domov Kriváň, Hviezdoslav, Jánošík a Solisko. V minulosti sa nám to nepodarilo a ja som bol rád, že sa našiel investor, ktorý si vzal na svoje plecia túto rizikovú investíciu. Výsledkom jeho snaženia je zrekonštruovaný Hviezdoslav v takej podobe, v akej bol v minulosti. Sú teraz diskusie okolo apartmánových domov, ktoré sú vedľa neho. Môj pohľad je skôr taký laický, nie som stotožnený s tým, že to tam stojí. Na druhej strane som ekonóm, uvedomujem si, že je to určitým spôsobom daň za to, aby ten staručký Hviezdoslav bolo možné zrekonštruovať. Zmenilo sa tiež lyžiarske centrum Vysokých Tatier, ktorým doteraz bolo Štrbské Pleso. Prakticky druhý rok je už najnavštevovanejším lyžiarskym strediskom vo Vysokých Tatrách Tatranská Lomnica, a to aj vďaka skvalitňovaniu a rozširovaniu služieb.

-Prečo podľa vás stratil svoju zašlú slávu Hrebienok. Kedysi sa tam konal svetový pohár v zjazdovom lyžovaní. Dnes tam okrem sánkarskej dráhy a lanovky nie je nič.-

Problém je v tom, že globálne otepľovanie spôsobuje problémy aj u nás vo Vysokých Tatrách. Tri, štyri zimy máme nedostatok prírodného snehu. Žiadnemu prevádzkovateľovi lanoviek a vlekov sa neoplatí prevádzkovať stredisko, kde je nedostatok prírodného snehu. Dalo by sa to vyriešiť zasnežovaním, najprv sa však musí vybudovať umelá zasnežovacia nádrž. A tu sa naskytuje ďalší problém, kde v okolí Hrebienka ju umiestniť. Ďalší rozvoj Hrebienka nie je možný bez toho, aby sa tento problém vyriešil.

** -Jeden novinár vás vo svojom článku nazval chodiaca encyklopédia Tatier. Neuvažujete o vydaní knihy o svojom živote vo Vysokých Tatrách?-**

Mňa od malička veľmi bavila história, asi sa to nejakým spôsobom v našej rodine dedí. Nad týmto som však ešte nerozmýšľal, pretože ešte cítim, že mám dostatok síl, aby som mohol byť Tatrám nápomocný. Je tu nejaká športová tradícia Tatier, aj keď s jej napĺňaním máme v súčasnosti problémy. Tie memoáre alebo knihu písať zatiaľ nechcem, pretože chcem ešte všetko možné urobiť preto, aby sme vedeli v tejto tradícii pokračovať.

Zdroj: TASR

Tento článok nie je možné komentovať.