Popradská lekárka o respiračných ochoreniach: S miernym soplíkom dieťa nemusí ostať doma

Martina Miškovská, lekárka všeobecnej ambulancie pre deti a dorast a lekárka detskej pneumoftizeolo­gickej ambulancie objasnila, ktoré detské respiračné ochorenia vznikajú, ako správne diagnostikovať u dieťaťa ich druh a ako ich správne liečiť. Nemocnica Poprad o tom informuje na svojej webstránke.

Aké sú príznaky

„Respiračné detské ochorenia predstavujú ochorenia od nádchy, teda zápalu nosa a nosohltana, zápalu prínosových dutín, zápalu hrdla, hrtana, priedušnice až po zápaly priedušiek a pľúc. Okrem ochorení spôsobených prevažne vírusmi, menej často baktériami, tu radíme aj veľmi časté ochorenia alergickej etiológie, teda alergickú nádchu alebo bronchiálnu astmu,“ vysvetľuje Miškovská.

Najčastejším prejavom týchto ochorení je sekrécia z nosa, kašeľ a bolesť hrdla.

Tieto prejavy bývajú v rôznej miere spojené aj s celkovými príznakmi ochorenia ako zvýšené teploty až horúčky, bolesť svalov, slabosť či únava.

Čo lekárka neodporúča

U menších detí je určenie ťažkostí komplikovanejšie. Ku bežným príznakom ochorenia patria aj slabšia chuť do jedla, celkový nepokoj, mrzutosť či nezáujem o hru.

„V rámci domácej diagnostiky je potrebné sledovať teplotu, príjem tekutín, sledovať množstvo moču. K dispozícii sú domáce CRP testy, ktorých spoľahlivosť je ale sporná a ja ich veľmi neodporúčam. Ľahké ochorenia ako sú nádcha vlhký kašeľ a zvýšená teplota nevyžadujú okamžité vyšetrenie lekárom a je možné počkať 3 dni. U detí do 3 mesiacov je ale potrebné vyhľadať lekára pri teplote vždy,“ prízvukuje lekárka.

U starších detí treba lekára navštíviť, ak teplota neklesá po 3 dňoch, ak sa celkovo stav komplikuje, dieťa je malátne, apatické, spavé a odmieta príjem tekutín.

S antibiotikami do kolektívu nie

„Takisto ak sú prítomné známky sťaženého dýchania, pískoty na hrudníku, neutíchajúci vyčerpávajúci kašeľ, štekavý kašeľ so sťaženým „híkavým“ nádychom, strata hlasu, bolesti na hrudníku, zmena farby pier a pokožky. Pri ľahších ochoreniach určite vtedy, ak sa príznaky ani po 7–10 dňoch domácej liečby nezlepšujú,“ poznamenala lekárka.

Podľa nej nie je nevyhnutné dieťa s miernym soplíkom hneď nechávať doma.

„Takisto ale nemôžem súhlasiť s tým, aby dieťa s antibiotikami, hoci v zlepšenom stave, už išlo do kolektívu. Predsa len je ešte oslabené, unavené, potrebuje kľudový režim, čo sa už v škôlke nedá dodržať. Rovnako by nemalo ráno ísť do kolektívu dieťa, ktoré v noci malo teplotu, aj keď sa ráno po zobudení javí ako zdravé,“ prezradila ďalej odporúčania Miškovská.

Pri znižovaní teploty je podľa jej slov dôležité dostať dieťa do pohodlia, postačuje jej zníženie na 38 stupňov Celzia. Je bežné, že prvých 24 hodín teplota stúpa aj každé 4 hodiny a ku poklesu pod 38 stupňov ani nedôjde.

Na znižovanie teploty používame paracetamol, ktorý je možné podať už aj deťom mladším ako 3 mesiace a ibuprofen, ktorý sa podáva až deťom od 3 mesiacov veku.

Do 15 rokov nikdy

Dôležité sú správne dávky liekov, vždy prerátané na aktuálnu hmotnosť dieťaťa (paracetamol 10 – 15 mg/kg/dávku a ibuprofen 5–10 mg/kg/dávku), pričom dávky sa podávajú každých 6–8 hodín. „Deťom do 15 rokov sa nikdy nepodávajú lieky ako Acylpyrin, Aspirin pre riziko vzniku Reyovho syndrómu,“ dodala odborníčka.

Nesmie sa tiež zabúdať na dostatok tekutín, ich nedostatok vedie ku zvyšovaniu teploty. Pri teplote by malo mať dieťa len ľahké oblečenie a prikrývku.

V prípade, že lieky nezaberajú dostatočne, je možné využiť aj fyzikálne metódy, ako sú zábaly či sprchovanie. Treba ale dbať na to, aby dieťa nemalo studené a mramorované končatiny.