Rôzne

Pred stáročiami sa tu ťažila meď i zlato: Dnes chcú Kvetnicu vyzdvihnúť na piedestál medzi banské mestá a obce

V 12. a 13.storočí sa v banskom diele v popradskej mestskej časti Kvetnica ťažila medená ruda, striebro i zlato. Banská činnosť tu bola definitívne ukončená pred 150 rokmi. Vchod do bane bol zasypaný a hrozilo prevalenie hrádze zo sutiny. Mesto preto požiadalo o úpravu tejto lokality.

Ilustračný obrázok k článku Pred stáročiami sa tu ťažila meď i zlato: Dnes chcú Kvetnicu vyzdvihnúť na piedestál medzi banské mestá a obce
Zdroj: TASR

O úpravu bol požiadaný Obvodný banský úrad v Spišskej Novej Vsi, a to z dôvodu, že voda poškodzovala miestnu komunikáciu. Vchod do bane bol zasypaný a pri veľkom prívale dažďovej vody hrozilo prevalenie hrádze zo sutiny, ktorá sa tam časom nahromadila.

„V prvom rade sme potrebovali vyriešiť spodnú vodu, jej zabezpečenie a Kvetnica je zároveň známa historickými banskými dielami, čo by sme chceli do budúcna tiež využiť. Toto banské dielo je dôležité z hľadiska histórie, aby sme si mohli pripomenúť, čo tu bolo v 12. a 13. storočí, že sa tu ťažila medená ruda, striebro a dokonca aj zlato. Radi by sme mladým generáciám ukázali, aká je história baníctva v tejto lokalite. Toto banské dielo je ukážkou, ako vyzeral napr. vstupný portál v minulosti,“ priblížil primátor Popradu Jozef Švagerko. Do budúcna by mesto chcelo na povrchu bane vybudovať aj tzv. gápeľ, teda repliku výťahu na vyberanie rudy z bane. 

„Mojím cieľom je touto aktivitou pozdvihnúť Kvetnicu na piedestál medzi banské mestá a obce, aby jej význam nezanikol,“ uviedol aktivista a člen banského cechu v Rudňanoch Slavomír Kyseľa, ktorý je autorom myšlienky, aby sa toto banské dielo zachovalo aj pre ďalšie generácie. Z banského hľadiska je lokalita podľa neho významná preto, lebo sa nachádza na severe Spiša v oblasti Kozích chrbtov, ktoré rozdeľujú Nízke od Vysokých Tatier. Horniny, ktoré sa tu nachádzajú, sú vulkánového pôvodu, vznikali tu dutiny a do nich sa dostávali minerály, z ktorých následne vznikli žily. Najprv sa tu ťažili nerasty povrchovo, keď sa nález vyčerpal, pokračovali do vnútra zeme. „Prioritou tu bola meď, našla sa však aj zlatá a strieborná ruda. Banská história tu siaha do 13. storočia, kedy na kopci stála banská osada Stríž,“ objasnil Kyseľa.

Povolenie na ťažbu v bani na Kvetnici dal poľský kráľ v roku 1562, ktorý mal vtedy obce a mestá na Spiši v zálohu. Ťažilo sa tu však len dva roky, keďže v tom čase neexistovalo zariadenie, ktoré by stíhalo vyťahovať rudu aj vodu a tak baňu zalialo. Zhruba 20 metrov od vstupného portálu sa nachádza aj viditeľná šachta. „V tejto lokalite existovala banská spoločnosť ešte pred 150 rokmi, vtedy sa tu definitívne ukončila banská činnosť. Vlastne obnovou časti tohto diela si chceme pripomenúť ukončenie banských prác na Kozích chrbtoch. Táto baňa nemá názov, podarilo sa spriechodniť 20 metrov, je však predpoklad, že vedie až do Gánoviec, môže mať teda až do 3000 metrov,“ upozornil Kyseľa. Vstup do banského diela je však momentálne zatvorený, mesto by v budúcnosti v závislosti od povolení a finančných možností chcelo časť vnútra bane sprístupniť verejnosti.

Obvodný banský úrad v Spišskej Novej Vsi vydal záväzné stanovisko pre Štátny podnik Rudné bane, aby sanoval toto banské dielo, zabezpečil vchod a odtok banských vôd do rigola. Vstup do bane je teraz zamrežovaný a odtok vody je po úpravách riadený. Urobil sa aj nový portál z dreva, ktorý pripomína historický vchod do bane.

Banské dielo v Kvetnici zabezpečili proti odtekaniu spodných vôd
6
Galéria
Zdroj: TASR
Zdroj: TASR
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM