Premiérový ročník prehliadky neprofesionálnych divadiel vo Svite. Divadelný Maťko spojil celé Slovensko
Neprofesionálni herci od Bratislavy až po Bardejov zaplnili svitovský kultúrny dom na celé dva dni. Prvý ročník Divadelného Maťka pritiahol 207 účinkujúcich a odštartoval tradíciu tohto zaujímavého festivalu.
Cieľom bolo motivovať a spájať
Skúšobný nultý ročník spojil divadelné súbory z nášho regiónu, prvý ročník sa však už organizátori rozhodli poňať v celoslovenskom meradle. A úspech tejto premiéry len potvrdil, že sa rozhodli správne.
„Ja si myslím, že ide o milé a možno aj trochu netradičné stretnutie divadelníkov, ktorého cieľom je spojiť a motivovať deti a zorganizovať stretnutie režisérov neprofesionálneho divadla, aby si vymenili skúsenosti a dostali rady od poroty, ktorá je zložená z profesionálnych hercov i režisérov,“ predstavuje hlavnú myšlienku festivalu jeho organizátor Martin Fečunda.
Na javisku sa tak v priebehu dvoch dní vystriedalo 207 účinkujúcich, ktorí odohrali 28 divadelných celkov v niekoľkých kategóriách. Nechýbal prednes poézie a prózy, činohra, divadlo mládeže, bábkové, pohybové, muzikálové a tanečné divadlo a divadlo poézie. Deti a mládež na javisku hodnotila profesionálna porota, ktorá sa zamerala na niekoľko kritérií, ako napr. dramatickú stavbu, herecké výkony, kreativitu, ale i kostýmy, scénu, využitie scénickej hudby, pohybu a iné atribúty, ktoré by bežné divadlo malo spĺňať.
Krehkú hereckú dušu treba pohladiť
„Musím povedať, že medzi tými mladými ľuďmi boli mnohé talenty, ktoré sa rozvíjajú a je naozaj dobré, že v rámci svojich súborov majú možnosť sa realizovať, pretože na tom rastú, na tom sa učia. Ja sám som takisto vyrastal na tomto javisku, ktoré mi potom otvorilo dvere k ďalšiemu štúdiu a neskôr k profesionálnej hereckej a režisérskej dráhe,“ uvažuje predseda poroty Peter Weinciller.
Porote sa však hodnotilo skutočne ťažko, keďže nešlo o profesionálnych hercov, ale najmä deti s krehkou dušou, ktoré je potrebné motivovať a diplomaticky im vysvetliť, kde všade ešte majú medzery a čo treba zlepšiť. Svoje o tom vie aj herečka Zuzana Haasová, ktorá pracuje s deťmi veľmi často: „Bola som veľmi zvedavá na deti, ktoré začínajú a ktoré možno v budúcnosti budú hercami. Cítila som sa tu veľmi príjemne, decká boli zaujímavé, niektoré boli naozaj veľmi dobré, niektoré ešte na sebe musia pracovať. A my sme tu boli na to, aby sme im vysvetlili, že len talent niekedy nestačí. Chceli sme ich hlavne motivovať a kritiku sme smerovali skôr k režisérom a autorom predstavení, pretože oni sú za divadelné predstavenie zodpovední“.
Veľmi pozitívne v dnešnej uponáhľanej dobe hodnotil festival aj herec Jozef Stražan, ktorý je rád, že deti to baví, že to chcú a že práve na takomto podujatí pričuchnú k hereckému kumštu: „Niektoré deti boli na javisku prvýkrát a boli fajn. A ony budú rásť. My ako porota sme museli mať určitú toleranciu k týmto mladým umelcom a museli sme reagovať veľmi jemne a citlivo, pretože herecká duša je veľmi krehká. Takže my sme radšej pohladili a poďakovali sa, ako by sme mali haniť, nemali sme právo“.
