Rôzne

Prešov na to dotáciu nedostal, Levoča áno: Časť hradného múru v havarijnom stave opravia

Hradobný systém dlhý 2,5 kilometra, čo sú približne dve tretiny z pôvodnej dĺžky, je najzachovanejší na Slovensku.

Ilustračný obrázok k článku Prešov na to dotáciu nedostal, Levoča áno: Časť hradného múru v havarijnom stave opravia
Zdroj: TASR/František Iván

Mesto Prešov nedávno kritizovalo neschválenie dotácie zo strany rezortu kultúru na projektovú dokumentáciu obnovy múru hradobného opevnenia v areáli gymnázia na Konštantínovej u­lici.

To však neplatí pre mesto Levoča, kde je časť hradného múru v havarijnom stave.

Tam vďaka dotácii z Ministerstva kultúry SR dva úseky opravia.

Vedúca oddelenia investičnej činnosti, územného plánovania, životného prostredia a stavebného úradu na tamojšom mestskom úrade Lenka Petrášová potvrdila, že v tomto prípade ide o jeden z troch projektov týkajúcich sa odstránenia havarijného stavu mestského opevnenia, s ktorými sa samospráva zapojila do výzvy vyhlásenej rezortom kultúry.

„Predmetom schváleného projektu je odstránenie havarijného stavu hradbového múru v dĺžke približne 155 metrov. V havarijnom stave sú však v súčasnosti viaceré úseky opevnenia,“ upozornila Petrášová.

Kedy začnú práce

Vo zverejnenej zmluve o dotáciu je uvedené, že obnova sa týka úsekov na východnej strane od Klasicistického pavilónika po Menhardskú bránu a na juhovýchodnej strane od bašty po dom číslo 649/11. S prácami plánuje mesto začať po ukončení verejného obstarávania na zhotoviteľa stavebných prác.

Pravdepodobne to však bude až v budúcom kalendárnom roku pre aktuálne už nepriaznivé klimatické podmienky.

„Rozpočtovaný náklad na predmetný projekt predstavuje viac ako 266-tisíc eur s DPH. V zmysle ustanovení zmluvy o poskytnutí dotácie zo štátneho rozpočtu na rok 2024 sa mesto zaviazalo financovať projekt v sume 10-tisíc eur s DPH, čo je päť percent z poskytnutej dotácie. Skutočná výška spolufinancovania bude zrejmá po ukončení procesu verejného obstarávania, respektíve až po ukončení stavebných prác,“ dodala Petrášová.

Objasnila, že hradobné múry sú masívnej konštrukcie hrúbky jeden až dva a pol metra, vymurované z lomového pieskovca, z väčšej časti iba na hlinito – piesčitú maltu.

Rozpadáva sa

Súdržnosť muriva je tak nízka a na miestach vystavených dlhodobému pôsobeniu klimatických vplyvov, vlhkosti a náletovej vegetácie v súčinnosti s mrazmi je murivo stien miestami rozrušené a rozpadáva sa. V miestach vychýlenia od zvislej osi hrozí dokonca jeho zrútenie.

Mesto na svojej stránke uvádza, že opevnenie pochádza z prelomu 13. až 14. storočia. Vyznačuje sa zložitou sústavou troch opevňovacích múrov a hradobnou priekopou.

Múry sú spevnené baštami a do mesta sa pôvodne vchádzalo troma bránami, z ktorých sa zachovali len Košická a Menhardská.

„Hradby sa dopĺňali a obnovovali v priebehu 16. a 17. storočia, podľa vyvíjajúcej sa vojenskej techniky,“ dodáva mesto s tým, že hradobný systém dlhý 2,5 kilometra, čo sú približne dve tretiny z pôvodnej dĺžky, je najzachovanejší na Slovensku.

Zdroj: TASR
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM