Prvú zvukovú knihu pre nevidiacich nahrali pred 50 rokmi
Nahrávanie zvukových kníh v Levoči si v týchto dňoch pripomína 50. výročie svojho vzniku. Slovenská knižnica pre nevidiacich vyprodukovala za ten čas približne 5300 zvukových kníh.
„Začalo sa to v roku 1962, kedy prvú zvukovú knihu nahral levočský učiteľ základnej školy Štefan Mráz. Medzi najznámejších umelcov, ktorí k nám chodili nahrávať patrí určite Ivan Vojtek, Andy Hric, Alfréd Svan, Vilo Rozboril u nás tiež niečo načítal, bol tu aj majster Chudík, Viera Strnisková, veľa košických hercov, hlásateľka Slovenského rozhlasu a televízie Nora Selecká, Dušan Szabó načítal veľa kníh u nás,“ uviedol Milan Heimschild zo Slovenskej knižnice pre nevidiacich Mateja Hrebenu v Levoči.
Ročne v Levoči nahrajú okolo 150 nových kníh, ide o jedinú inštitúciu, ktorá sa nahrávaním kníh zaoberá. „Naše zvukové knihy slúžia pre všetkých nevidiacich na Slovensku. Centrála je v Levoči, máme pobočky v 31 mestách celého Slovenska. Naša knižnica poskytuje aj zásielkovú službu. Od roku 2006 máme zriadenú aj digitálnu knižnicu,“ doplnil Heimschild. Na internetovej stránke SKN tak majú zaregistrovaní nevidiaci, slabozrakí a inak postihnutí čitatelia možnosť priamo z digitálnej knižnice sťahovať knihy pre svoje použitie.
[size=15][color=#cc0000]Od pásov a kaziet k mp3[/color][/size]
V minulosti boli knihy nahrávané na pásy, neskôr na kazety, dnes výlučne na CD nosiče v MP3 formáte. „Každoročne monitorujeme knižný trh, záujem je stále o knižné novinky. Nemôžeme nahrávať všetky knihy, nie sú na to prostriedky, takže robíme výber. Komisia v zložení nevidiacich, čitateľov a pracovníkov iných knižníc, raz štvrťročne rozhodne o tom, ktoré knihy sa nahrajú,“ doplnil Heimschild. Nahráva sa predovšetkým beletria, ale aj náučná a odborná literatúra, literatúra pre mládež, literatúra faktu ale aj učebnice.
[blockquote]História nahrávania zvukových kníh oficiálne začala v budove vtedajšej Slepeckej tlačiarne na Špitálskej ulici – Kláštor minoritov v Levoči, kde v provizórnych podmienkach, pomocou vtedy jediného dostupného nahrávacieho zariadenia, kotúčového magnetofónu, vznikla nahrávka prvej zvukovej knihy. Bola to kniha Ranný vietor od Miloša Krna. Odvtedy vývoj prešiel mnohými technickým zmenami a pri ich tvorbe sa za mikrofónom, ale aj pri nahrávacej technike, vystriedalo niekoľko desiatok načítavateľov a viacero technikov. Od roku 1976 sa zvukové knihy nahrávajú a spracovávajú v nahrávacích štúdiách na Štúrovej ulici v Levoči. Tie sú dnes vybavené modernou nahrávacou a kopírovacou technikou. [/blockquote]
Pri príležitosti tohto jubilea sa dnes v Mestskom divadle v Levoči uskutoční aj odborný seminár pod názvom 50 rokov zvukovej knihy, na ktorom odznejú prednášky, venujúce sa histórii, perspektívam, ale aj významu zvukovej knihy v živote zrakovo postihnutých. Zároveň to bude stretnutie jej doterajších hlavných aktérov, ale aj spomienka na tých, ktorí sa veľkou mierou podieľali na tejto histórii.
Poprad24/tasr Foto: Peter Handzuš