"Bojové plemená jsou špatné, anóóóó?!"

Bol sobotný večer, ničím sa neodlišujúci od tých ostatných.. Až do chvíle, keď si moja polovička nezačala spisovať zoznam filmov, nejaký TOP10 filmov v hlavnej úlohe so psami. Nevedela si spomenúť na nejaký ruský film, ktorý chodill v telke stále počas jarných prázdnin. Tak som sa rozhodol, že jej pomôžem a do GOOGLE som zadal frázu „Ruský film o psoch“. Začal som prezerať výsledky, keď ma na tretej strane zaujal nadpis článku Bojové psy a moje poučenie : NFO.SK.

Ani neviem prečo, ale klikol som na tento článok a začal čítať. Mimochodom, článok nájdete [link=http://nfo­.sk/20–10–2004/bojove-psy-a-moje-poucenie/]tu[/link] (stojí za prečítanie). Hneď v úvode ma autor prekvapil novým plemenom psa, ktoré som vo svojom krátkom živote ešte nepočul, tak som začal mať pocit, že čítam článok od nejakého skúseného kynológa, ktorý určite vie o čom píše. Veď človek sa učí celý život. Zapísal som si na papierik, plemeno: „americký Stafordshire bulteriér“, že si potom pozriem o aké plemeno sa jedná a zjazdím niekoho, kto má na našom portáli na starosti zoznam psích plemien a ich popisy, lebo u nás o tomto plemene nieje ani zmienka. No nasledujúce riadky v tomto článku ma uviedli späť do reality. Autor tu popisuje situáciu, kde sa vybral na prechádzku so svojím psíkom kľudnej, vyrovnanej povahy, ktorý bol vyšľachtený na sedenie na gauči a sledovanie televízie. Áno, bol na prechádzke s čiernym ruským teriérom, ktorý ako autor sám píše, mal problémy s kožou a bol na antibiotikách. Ja ako laik viem, že pes, ktorý je chorý je zvyčajne nervózny, nesvoj a ľahko podrážditeľný.

V krátkosti, počas prechádzky nastala situácia „Prišiel k nám, chvíľu pozoroval Egona a potom sa mu to tupé zviera zahryzlo do krku. Áno to zviera bolo tupé, tuposť mu číšila z hnedých očí. Jeho majiteľ bol bohviekde. Skúšal som Egona odtiahnuť ale ten vyjebanec bol úplne zahryznutý. Ten jebák sa nedal chytiť za nič, lebo narozdiel od niektorých iných bojových plemien mal aj kupírované uši, aby ich za ne iné psy nemohli chytiť, žiadna srsť a žiadny obojok.“ Nechcem sa zastávať toho psa, ktorý na chodáka, chorého Egona vybehol, ale ten zhluk žlčovitých slov mi príde ako: Neznášam bojové plemená a konečne sa stalo niečo, vďaka čomu to môžem vykričať do sveta!

Majiteľa, inak určite zbehlého človeka v oblasti kynológie som si vyhľadal, jeho profil si môžete pozrieť napríklad na Facebooku. Z toho mála čo som sa tam dozvedel, stojí za zmienku napríklad to, že pán je zbehlý v IT, horlivý ochranár prírody a cyklista. A kto by to bol povedal!! Nieje kynológ, všetko čím je, je majiteľom Egona a tam to končí. Ale hlavne, že píše články o tom, aké sú bojové plemená zlé, aké sú agresívne. Áno je pravda, že aj druhý majiteľ toho bojového psa (Amerického Staffordshirdského terriéra pozn. pre autora článku) bol obyčajný kretén, ale to nič nemení na fakte, že poškodený mal miesto bezduchého onanovania ega na svojom blogu prehltnúť horké sliny a nahlásiť nezodpovedného majiteľa psa na príslušné úrady a poprípade si právnou formou vymáhať spôsobenú škodu. Ale nie, určite je ľahké pekne zaškatuľkovať všetky „Bojové plemená“ a nakydať na nich čo sa dá. Záverom už len skonštatujem, že nevadí.. ..nevadí, že sa nevyznám v jadrovej fyzike, idem do vane a hneď potom začnem písať článok o štiepení jadra atómu v domácich podmienkach.

Zdroj: [link=http://kyp­.sk]Kynologic­ký Portál – kyp.sk[/link]