Rebríček zadlženosti slovenských miest: Poprad je stále v dobrej kondícii
Na svete je rebríček 50-tich najväčších slovenských miest, ktorý hovorí o zadlženosti a hospodárení slovenských samospráv. Poprad si nevedie v rebríčku zle.
Kežmarok lepšie ako Poprad
Rebríček zverejnilo INEKO. V minulom roku neprekročilo hranicu celkového dlhu na úrovni 60 % bežných príjmov žiadne spomedzi veľkých miest. Najbližšie k zákonom definovanej hranici bola Nitra, ktorá mala ku koncu roka dlh vo výške 43,6 %, medziročne ho však znížila z úrovne 53 %. Vyplýva to z analýzy inštitútu INEKO o hospodárení 50 najväčších miest v roku 2016.
Pokiaľ ide o ďalšie mestá s relatívne vyšším zadlžením, druhý najvyšší dlh spomedzi 50 najväčších miest mali Michalovce (38,1 %). Nasledujúce priečky obsadili Bratislava (37,5 %), Čadca (35,5 %) a Považská Bystrica (35,2 %). V prípade Bratislavy zadlženie predstavuje sumárny údaj za magistrát aj všetky mestské časti – dlh samotného bratislavského magistrátu predstavoval až 52,8 %, no štatistiku vylepšilo započítanie (prevažne nižších) dlhov mestských častí. Košice mali jedenásty najvyšší dlh, sumárny údaj za magistrát aj mestské časti predstavuje 27,2 %.
Výsledné skóre finančnej stability 50 najväčších miest
1 | Nové Mesto n. Váhom | +5,95 |
2 | Dubnica nad Váhom | +5,92 |
3 | Hlohovec | +5,57 |
4 | Topoľčany | +5,41 |
5 | Kežmarok | +5,37 |
6 | Poprad | +5,36 |
7 | Senec | +5,31 |
8 | Ružomberok | +5,28 |
9 | Žilina | +5,24 |
10 | Partizánske | +5,22 |
V Poprade s nízkym dlhom
Naopak, najlepšie z pohľadu tohto ukazovateľa obstáli mestá Ružomberok, Topoľčany, Dubnica nad Váhom, Hlohovec, Nové Mesto nad Váhom, Malacky a Kežmarok, ktoré nemali ku koncu roka 2016 žiadny dlh. Nízky dlh mali aj v Poprade (4,8 %), Seredi (7,2 %) či Trebišove (7,4 %). Za všetky najväčšie mestá spolu platí, že potom ako v roku 2015 nedokázali nadviazať na znižovanie dlhu z predchádzajúcich rokov (2011 až 2014), sa im počas roku 2016 opäť podarilo medziročne znížiť svoje zadlženie – priemerná miera ich zadlženia klesla z 28,8 % na 26,2 %. To predstavuje v nominálnom vyjadrení pokles dlhu v prepočte na 1 obyvateľa zo 185 na 179 eur.
Foto: Ilustračné