Rómske gymnázium v Kežmarku pripravuje žiakov na vysoké školy: Dáva im šancu dosiahnuť v živote viac

Elokované pracovisko v Kežmarku, ktoré sídli na kraji mesta v smere na Rakúsy, funguje od roku 2011 a navštevujú ho prevažne deti z okolitých rómskych osád. Od klasického gymnázia sa líši viac-menej len tým, že študenti sa tu učia aj svoj materinský, čiže rómsky jazyk. To im podľa Heleny Akimovej, poverenej vedením tohto elokovaného pracoviska, dodáva väčšiu sebaúctu a viac si vážia svoj vlastný jazyk a kultúru. Školu momentálne navštevuje v troch triedach 49 žiakov, prví maturanti odtiaľto vyjdú o dva roky.

„Deti to privítali, sú rady, že môžu chodiť do takejto školy a sú na to hrdí. Ich cieľom je dostať sa z prostredia, v ktorom sa nachádzajú, realizovať sa v nejakej profesii a zmeniť svoj život. Práve táto škola je pre nich šanca, ako to dosiahnuť,“ povedala Akimová. Podľa nej sú žiaci, ktorí navštevujú toto gymnázium, akousi elitou v rómskej komunite a do budúcna by sa mohli pričiniť o jej zveľadenie i o zvýšenie životnej úrovne Rómov.

Lukáš chce byť učiteľom, Aneta právničkou

"Bez tejto školy by som nevedel vydržať, som veľmi hrdý, že chodím na gymnázium. Veľmi by som chcel ísť na vysokú školu a potom ďalej rozvíjať svoj talent a učiť buď na umeleckej škole alebo poskytovať súkromné hodiny. Myslím si, že táto škola nám pomôže, aby sme sa dostali z chudobných pomerov, v ktorých som momentálne aj ja. Dáva mi príležitosť, aby som si splnil svoje životné ciele,“ uviedol žiak kežmarskej pobočky Lukáš Pompa z Veľkej Lomnice, ktorý je teraz v tercii a má pred sebou ešte päť ročníkov. Niektorí ľudia z rómskej osady mu závidia, že chodí do školy, iní mu to doprajú. Je si vedomý toho, že učitelia s nimi pracujú preto, aby niečo v živote dokázali. Sám tvrdí, že keby nešiel na toto gymnázium, skončil by na učňovke a venoval by sa remeslu, ktoré by ho nebavilo.

Vďačná za možnosť študovať na tomto gymnáziu je i Aneta Gáborová z Kežmarku, ktorá už má síce 21 rokov, maturovať však bude až o dva roky. Najskôr chodila na učňovku, kde sa vyučila za čašníčku, ale v živote chce dosiahnuť viac, preto sa prihlásila na gymnázium. V budúcnosti by sa chcela uplatniť ako právnička. „Je to dosť náročné, keďže chodím aj do práce, ale verím si. Dostať by som sa chcela na vysokú školu v Banskej Bystrici a po jej skočení chodiť na súdy a obhajovať ľudí. Verím, že by som mohla byť aj nápomocná rómskej komunite,“ myslí si Gáborová. Odporúča mladým ľuďom, aby sa nebáli prihlásiť sa na prijímacie skúšky na toto rómske gymnázium, pokiaľ si veria. „Budú tak mať šancu dosiahnuť niečo viac v živote, len sa toho treba chytiť a urobiť viac pre seba, nie len čakať, čo príde,“ konštatovala.

Z košického rómskeho gymnázia už vyšlo 90 maturantov

Že táto škola má potenciál predovšetkým z dôvodu neustále pribúdajúceho počtu Rómov, si myslí aj riaditeľka košického gymnázia Anna Koptová. Je presvedčená, že rómske deti, o ktoré ide práve im sú vo väčšine prípadov na základných školách pripravované pre učilištia a má pocit, akoby pred nich učitelia nestavali vyššie ciele. Často im strednú školu vytypujú oni sami. „Rodičia ani škola pred nich nekladú vyššie ciele a otvárajú sa im tak len veľmi malé dvierka do budúcnosti. Nechcem to generalizovať, len konštatujem, že v niektorých školách to takto je," myslí si Koptová.

Doposiaľ z tejto školy vyšlo za päť maturitných rokov viac ako 90 maturantov a takmer všetci z nich šli na vysokú školu, alebo už pracujú. „Je to veľmi ťažká a náročná práca, ale pre nás je podstatné, že naši absolventi ďalej študujú na vysokých školách, prípadne už pracujú a nie sú odkázaní na štátne dávky. Toto je najpodstatnejšie. Rómovia potrebujú silnú vrstvu inteligencie, na vytvorení ktorej však treba cieľavedome pracovať, a to žiaľ štátne školy nerobia,“ konštatovala Koptová. Zároveň je jej ľúto, že proti kežmarskému rómskemu gymnáziu sa tunajší verejní činitelia postavili veľmi negatívne. „Stredné odborné školy a učilištia sa asi boja, že im vezmeme žiakov, ani samospráva nám veľmi nepomáha, je to boj. Som veľmi prekvapená a šokovaná, že je to tak, keď všetci tvrdia, že Rómovia by sa mali zmeniť, no verejný priestor sa im na to neotvára,“ uzavrela Koptová.