Rozhodnutie, ktoré mnohých prekvapilo: Pavol Gašper otvorene o stiahnutí kandidatúry i o inom
Chcel zmenu, chcel sa stať prvým mužom Popradu a zrazu sa vzdal. Aké sú jeho dôvody, prečo Jozef Švagerko a prečo dva týždne pred voľbami? Pavol Gašper porozprával i o pôsobení v kresťanskom spoločenstve a poslal odkaz sklamaným i nahnevaným voličom.

- Čo vás viedlo k rozhodnutiu vzdať sa kandidatúry?
Ja som išiel kandidovať preto, lebo vnímam, že je veľmi potrebné zmeniť spôsob riadenia mesta. Vnímam, že by som sa v tomto riadení vedel vhodne angažovať. Zorganizoval som však prieskum verejnej mienky, ktorý bol robený veľmi zodpovedne a tak, aby mal vysokú výpovednú hodnotu. Z prieskumu jasne vyplynulo, že moje preferencie pravdepodobne nebudú stačiť na výhru vo voľbách. Žiadny z kandidátov na post primátora nemá porovnateľné preferencie s Antonom Dankom. Ocitol som sa tak pred voľbou, či kandidovať ďalej a s veľkou pravdepodobnosťou neúspešne alebo odstúpiť. A v takom prípade nechať na voličoch, koho si chcú zvoliť, alebo im odporučiť vhodného kandidáta. Ak by som neodstúpil, s veľkou pravdepodobnosťou rovnajúcou sa takmer istote, by vo voľbách zvíťazil pán Danko.
- Prečo však teraz, dva týždne pred voľbami?
Na základe skúseností z predchádzajúcich volieb, kedy odstúpil pán Pčola v prospech pána Barana a ľudia mu i napriek tomu dali niekoľko stoviek hlasov sa ukázalo, že ak má byť toto odstúpenie účinné, tak by malo byť urobené najneskôr dva týždne pred voľbami. Ak by bolo neskôr, ostalo by len veľmi málo času na účinné oznámenie voličom. Naopak, ak by som tak urobil skôr, moja kampaň by bola krátka, nakoľko som s ňou začal pomerne neskoro. Bolo preto pre mňa dôležité, aby moja kampaň trvala čo najdlhšie, ale zároveň, aby som svoje rozhodnutie oznámil v dostatočnom predstihu.
- Vo voľbách na post primátora ste sa rozhodli podporiť kandidáta Jozefa Švagerka. Prečo nie možno Františka Bednára, ktorý vás o to požiadal?
Mal som možnosť odstúpiť v prospech troch kandidátov. Pán Pahut je síce nezávislý, ale jeho preferencie, podľa môjho prieskumu, sú veľmi nízke a odporúčať voličom, aby volili jeho, by mu nepomohlo zvíťaziť. Druhým možným kandidátom, v prospech ktorého som sa mohol vzdať, bol práve pán Bednár, ktorý mal síce preferencie vyššie ako pán Pahut, ale stále boli dosť nízke. Pán Bednár by bol však i napriek tomu, že jeho preferencie boli nižšie ako moje i ako preferencie pána Švagerka najradšej, keby sme sa obaja vzdali v jeho prospech.
- Prečo?
Pán Bednár sľúbil, že v prípade svojho úspechu vo voľbách v priebehu pol roka urobí na mestskom úrade poriadok. Poriadkom si predstavuje, ak som to správne pochopil, zverejnenie všetkých informácií týkajúcich sa predaja majetku a rôznych iných záležitostí, možno zabezpečenie otvorenia trestného stíhania a možno i úspešného zavŕšenia niektorých súdnych procesov. Následne na to by sa svojho miesta primátora vzdal, čo by viedlo k predčasným voľbám. Takýto scenár teda znamená, že on, hoci má z nás troch najnižšie preferencie, urobí to, čo chce on sám bez ohľadu na naše volebné programy a potom sa vzdá miesta primátora, o ktoré sa budeme môcť uchádzať opäť aj my dvaja. To znamená znova míňať mestské peniaze na ďalšie voľby a naše na ďalšiu kampaň – to mi narážkach pána Bednára na použitie peňazí pre sociálne účely nedáva zmysel. Preto si myslím, že každý rozumne a ekonomicky zmýšľajúci človek pochopí, že toto nie je optimálny scenár. Prinajmenšom by sa túto dohodu žiadalo urobiť trošku vyváženejšou, nie tak striktne jednostrannou. To znamená, že z tohto pohľadu bol návrh pána Bednára pomerne nedomyslený. Možno by sa dal vylepšiť, keby sme mali viac času debatovať a premyslieť možné dôsledky, avšak ten čas nemáme. Čas beží a beží rýchlo.
- Čiže Jozef Švagerko bol voľbou rozumu?
Rovnako, ako ja, i pán Švagerko chce presne to isté, čo pán Bednár. Tzn. stransparentniť všetky doterajšie obchody, ktoré mesto urobilo a ak sa zistia akékoľvek nelegálne kroky terajšieho alebo minulého vedenia, tak posunúť všetky podklady orgánom činným v trestnom konaní na riešenie. Čiže vzdať sa v prospech pána Bednára neprináša z tohto pohľad žiadnu výhodu nikomu, len stratu času a peňazí. Pán Švagerko má určite svoje nedostatky, ale tie mám aj ja, aj pán Bednár, a majú ich aj voliči.
- Pri ohlásení kandidatúry ste vystupovali ako nezávislý kandidát, teraz vám mnoho ľudí vyčíta, že podporujete straníckeho kandidáta…
To, že som do volieb išiel ako nestranník má dva dôvody. Prvým je, že aj mňa mnohé politické strany sklamali a druhým, že keď som vstupoval do kandidatúry, o niektorých politických stranách som predsa len uvažoval, avšak v tom čase sa mi nepodarilo nájsť vhodnú, s ktorou by som sa vedel stotožniť. A to zrejme aj z časového dôvodu. Čiže, keby sa mi podarilo nájsť vhodnú stranu, s veľkou pravdepodobnosťou by som do volieb išiel ako stranícky kandidát. Čo sa týka nestraníckych kandidátov, boli sme traja. Logicky, v prospech pána Danka som sa vzdať nechcel a dôvody, prečo som tak neurobil ani v prospech tretieho nezávislého kandidáta, pána Pahuta, som vysvetlil vyššie. Čiže, ostali mi len stranícki kandidáti. A keďže mojim cieľom nie je súdiť, ako sa prezentuje pán Bednár, ale priniesť Popradčanom budúcnosť, priniesť im nádej, dať im východiská, riešenia a zlepšiť život v Poprade, tak som si vybral pána Švagerka, ktorý má podobne pozitívny prístup a ciele. Urobil som tak v prospech toho, ktorý je za dobro a potrestanie zla berie ako samozrejmosť, podobne ako ja. Možno to niektorí prežívajú pomerne ťažko, ale pre mňa nie je nestraníckosť taká dôležitá, ako dosiahnutie zmeny.
- Takže ste presvedčený, že Jozef Švagerko je zárukou tejto zmeny?
Povedal by som, že Danko je zárukou kontinuity toho, čo si väčšina želá zmeniť. Zaručiť sa za niekoho sa nedá. Myslím si však, že pán Švagerko je zárukou najvyššej pravdepodobnosti, že k zmene dôjde. Hovoril som s ním niekoľkokrát osobne, podobne ako s pánom Bednárom a pánom Pahutom a na základe poznania ich hodnôt a spôsobu ich zmýšľania usudzujem, že Jozef Švagerko je v súčasnosti najvhodnejší protikandidát Antona Danka. A určite je aj vhodnejší ako Danko.
- Zlé jazyky hovoria, že Švagerko je dohodnutý s Dankom a po voľbách sa spoja…
Ja takéto informácie nemám. A keď čítam niektoré reakcie ľudí na mňa, tak vidím, že v mnohých veciach si vymýšľajú. Podľa mňa, povolebné spojenie ich dvoch je veľmi málo pravdepodobné.
- Niektorí občania vás po vašom rozhodnutí považujú za klamára a vnímajú ho ako politický obchod…
Obchod znamená vymeniť niečo za niečo. My sme si s pánom Švagerkom nemali vymeniť čo za čo. Nie sme ako súčasný primátor a vedenie mesta, ktoré predáva Duklianske kasárne, ktoré nevlastnia. My nemáme nič. Máme len odhodlanie presadiť zmenu a vieru, že sa to podarí. A všetko ostatné sa ukáže po voľbách. Čiže žiadny obchod urobený nebol. Najskôr je potrebné vyhrať voľby a potom je možné rozhodovať, čo ďalej. Považujem však za samozrejmé, a určite aj pán Švagerko, že ak mu moje zrieknutie sa kandidatúry pomôže vo voľbách vyhrať, bude prinajmenšom akceptovať podstatné náležitosti môjho volebného programu. A budem rád, ak bude prihliadať na moje názory bez ohľadu na to, či budem zvolený za poslanca, alebo nie. Je to už na jeho svedomí. Ale viem, že ako športovec sa vie zachovať férovo.
- Spomínaným obchodom by, podľa rečí, malo byť ponúknutie funkcie viceprimátora. Ako to teda je?
Na to môžem povedať jedine to, že by to bol úplne rovnaký obchod, ako s Duklianskymi kasárňami. Najskôr musí Jozef Švagerko vyhrať voľby a stať sa primátorom a ja musím byť zvolený za poslanca. Až potom sa môže uvažovať o akýchkoľvek miestach. Teraz je to úplne bezpredmetné. Ale ak by mi bol ponúknuté také miesto, uvažoval by som, či ho zobrať alebo nie. Zobrať ho by znamenalo mať väčší vplyv v meste a presadiť viac z môjho volebného programu. V tom prípade by však mnohí hovorili, že to je ten obchod. Ale v prípade, že by som takú ponuku neprijal, znamenalo by to síce, že som nezávislý, ale o veľkosti môjho vplyvu na dianí v meste by pochybovali tí, ktorí ma volili. Čiže bola by to dilema. Teraz však o tom nechcem uvažovať, teraz je potrebné sústrediť sa na víťazstvo Jozefa Švagerka v primátorských voľbách a v tom ho budem maximálne podporovať. A čo sa mňa týka, sústreďujem sa na môj úspech vo voľbách do mestského zastupiteľstva.
- Čo by ste odkázali tým, ktorých vaše rozhodnutie sklamalo a cítia akúsi zradu voči nim a voči mestu?
Verím, že niektorí občania by mohli pociťovať sklamanie. Pociťovať by som ho mohol aj ja. Veď som nedosiahol tie preferencie, ktoré som si myslel, že by som mohol dosiahnuť. Čiže na sklamanie mám najväčší dôvod ja sám. Ale toto nie je východiskom, ktoré niečím pohne. Preto prosím občanov Popradu a zvlášť mojich priaznivcov, aby sa odosobnili od môjho rozhodnutia a aby ho neposudzovali citovo, ale racionálne. Som presvedčený, že práve racionálny postoj môže viesť k zmene: ak budú voliť Jozefa Švagerka a zavolajú k voľbám i ďalších, je veľká pravdepodobnosť, že bude za primátora zvolený a že tie zmeny v meste nastanú. A ak chcú, aby som na rozhodovaní participoval aj ja, tak ich veľmi prosím, aby ma volili za poslanca vo volebnom obvode číslo dva, teda na Juhu. Ja sa snažím konať tak, aby som z tých hodnôt, ktoré zastávam, vedel čo najviac presadiť aj v reálnom živote.
- A ešte jedna otázka, ktorá sa týka vášho osobného života, niektorým však zrejme nedá spávať. Na svetlo sveta vyplávali informácie, že sa angažujete v Kresťanskej misii Maranata a pôsobíte v nej ako kazateľ. Niektorí túto misiu považujú za sektu a vás za sektára. Ako to teda v skutočnosti je?
Kto si prečíta Bibliu, tak zistí, že kresťania boli od samého počiatku označovaní za sektárov, čiže z toho pohľadu som sektár, je ním každý kresťan. To však, či navštevujem takú alebo onakú cirkev alebo spoločenstvo kresťanov, je moja osobná záležitosť. Nikdy som to nemiešal, nemiešam, ani nikdy miešať nebudem s politikou. Nikomu kresťanstvo nevnucujem. Jednoducho, cirkev do politiky nepatrí a politika nepatrí do cirkvi. O tom som pevne presvedčený. Kresťanská misia Maranata podchytila a zmenila životy niekoľkých tisícov ľudí, predovšetkým Rómov. Ja v nej však nie som kazateľom, som obyčajný človek, ktorý túto misiu navštevuje tak, ako to môže urobiť ktokoľvek iný. Táto misia je občianske združenie registrované Ministerstvom vnútra SR a plní legislatívne požiadavky SR. A ak toto niekomu vadí, tak je možno namieste zamyslieť sa nad tým, kto je netolerantný a voči komu. Apropó, vedci zo Slovenskej akadémie vied robili výskum, na ktorého základe sa malo zistiť, akým spôsobom je možné u Rómov dosiahnuť vyššiu mieru začlenenia sa do spoločnosti. A týmto vedeckým výskumom bolo potvrdené, že šírenie kresťanstva je najefektívnejšou formou zmeny života Rómov a neprispôsobivých občanov. Zároveň táto štúdia odporúča, aby sa pozornosť a financie venovali kresťanským metódam pôsobenia na ľudí. To, prečo sa to nedeje, sa môžeme len domnievať, poukazujúc na to, že kresťania nie sú korupční.
- Kdesi som sa dočítala, že akýsi odborník na sekty vyhodnotil váš príhovor v tomto spoločenstve za typicky sektársky a vás ako človeka, ktorý vie ľudí opantať…
Je pravda, že som tam dostal slovo a mohol som hovoriť. A je aj pravda, že z tohto môjho príhovoru boli vytrhnuté niektoré časti a boli publikované pod mojim menom, čo je zjavné porušenie autorských práv a legislatívy týkajúcej sa tejto oblasti. Preto som už podnikol proti tým, ktorí to urobili, právne kroky. A to, že to údajne bol nejaký odborník na sekty, to môže povedať ktokoľvek, pretože v Poprade je nejakých odborníkov na niečo päťdesiattisíc a na Slovensku päť miliónov. Okrem toho, čo je sekta, to je vecou definície. Ja som presvedčený, že táto kresťanská misia je miesto, kde sa môžem uplatniť pri pomoci zmeniť iným ľuďom ich život.