Rozhodoval semifinálový zápas na zimnej olympiáde: Jozef Kubuš si splnil sny

Jozef Kubuš pochádza z Novej Polianky. Po ukončení hráčskej kariéry hľadal cestu, ako ostať v hokejovom dianí. Rozhodovanie zápasov vnímal ako najlepšiu voľbu. Po úspešných rokoch sa rozhodol už nepokračovať v práci profesionálneho rozhodcu. K duelom, zážitkom a víziám do budúcnosti sa vyjadril počas rozhovoru.

Hráči zvyknú hovoriť, že pred plnými tribúnami sa hrá omnoho lepšie. Platí to aj v prípade rozhodcov?
„Vždy je lepšie, keď sa zápas hrá pred plnými tribúnami, pretože atmosféra je búrlivejšia. Osobne sa cítim omnoho lepšie, ako keď sa hrá pred prázdnym hľadiskom v komornej atmosfére.“

Hokej je veľmi rýchlou a dynamickou hrou. Sú prípady, kedy je ťažké rozoznať, či ide o nedovolený zákrok alebo filmovanie?
„Mnohokrát je to veľmi ťažké. Rozhodca vidí zákrok len raz a musí sa rozhodnúť okamžite. Samozrejme platí, že čím je skúsenejší, tým lepšie vie posúdiť, či ide o filmovanie alebo nie.“

Okrem toho majú niektorí fanúšikovia po prehratom dueli tendenciu zvaliť vinu na rozhodcov.
„Bohužiaľ, na Slovensku je tento problém asi najvypuklejší. Diváci v nápore emócií často hľadajú vinu všemožne inde, len nie vo svojom obľúbenom tíme. Najčastejšie padne vina na rozhodcov. Správanie fanúšikov voči rozhodcom je často nevhodné. V porovnaní s hokejovým svetom v tomto veľmi zaostávame.“

Dokážu vás ešte nadávky alebo urážky pobúriť?
„Nadávky ma už nedokážu nahnevať. Vnímam ich, ale po devätnástich sezónach si človek na ne zvykne a nevenuje im žiadnu pozornosť.“

Tak, ako medzi hráčmi, pravdepodobne aj medzi rozhodcami existuje zdravá konkurencia. Nie je niekedy príťažou?
„Dovolím si tvrdiť, že zdravá konkurencia len a len prospieva. Každý rozhodca sa snaží byť čo najlepšie pripravený a dotiahnuť to čo najďalej.“

Udržujete kontakty aj mimo ľadu?
„Čo sa týka rozhodcov z Popradu a okolia, stretávame sa viac-menej na rôznych akciách, kde utužujeme priateľské vzťahy. Je dobré udržiavať priateľstvá, pretože stretnúť sa na ľade s niekým, koho poznám, je omnoho lepšie.“

Zúčastnili ste sa už viacerých svetových šampionátov. Aké boli vaše pocity, keď ste sa dozvedeli o prvej nominácii na Majstrovstvá sveta, ktoré sa konali v roku 2015 v Prahe a Ostrave?
„Pocity boli úžasné. Prvé majstrovstvá sveta sú vždy špecifické. Keď som začínal s rozhodovaním ľadového hokeja, chcel som to dotiahnuť čo najvyššie. Sníval som, že jedného dňa budem rozhodovať MS v hokeji. Sen sa mi splnil a tým, že boli v Českej republike, cítil som sa ako doma.“

Zodpovednosť je v každom zápase určite obrovská. Je pred zápasmi na takýchto šampionátoch ešte o čosi väčšia?
„Ku každému zápasu sa snažím pristupovať maximálne zodpovedne. Zápasy na majstrovstvách sveta alebo olympiáde sú však špecifické, keďže sú vrcholom nielen pre hráčov, ale aj rozhodcov. Zodpovednosť je určite väčšia. Rozhodcovia sú pod drobnohľadom tímov, médií a taktiež aj fanúšikov.“

Ako sa pripravujete pred dôležitými zápasmi?
„Moja príprava spočíva v krátkom strečingu a rozcvičení sa. Potom si dám kávičku a preberiem s kolegami to, čo očakávame od zápasu.“

Tohto roku ste rozhodovali štyri zápasy na Zimných olympijských hrách (ZOH) v Pjongčangu. Jedným z nich bol semifinálový súboj Nemecka s Kanadou. Ako spomínate na tento senzačný zápas Nemecka?
„Keďže sa Nemecku v základnej skupine veľmi nedarilo, prekvapením bolo už to, že sa vôbec dostali do semifinále, keďže v štvrťfinále hrali proti Švédsku. Herný prejav Nemecka gradoval celý turnaj a vyvrcholil práve v semifinále. V ich tíme vládol tímový duch, ktorý, myslím si, veľkou mierou prispel k senzačnému víťazstvu nad Kanadou. Bolo obrovským zážitkom rozhodovať zápas, ktorý sa zapíše do histórie.“

Dalo sa vám odbehnúť na jeden zo zápasov Slovákov? Chýbalo im z vášho pohľadu v niektorých dueloch športové šťastie?
„Podarilo sa mi vidieť zápas našich s Amerikou, v ktorom sme prehrali 1:5. Myslím si, že im v niektorých zápasoch šťastie chýbalo, ale inokedy, ako napríklad v zápase s Ruskom, mali šťastia dostatok. Absencia hráčov z NHL hrala v náš prospech. Škoda, že sa to nepodarilo pretaviť na lepší výsledok.“

Mali ste možnosť navštíviť aj iné miesta alebo športoviská?
„V prímorskom mestečku Gangneung, kde prebiehali súťaže v ľadovom hokeji, rýchlokorčuľovaní, krasokorčuľovaní, curlingu a shorttracku, som strávil úžasné dva týždne. Keďže sme mali relatívne dosť veľa voľného času, navštívil som aj iné športoviská. Bol som na biatlone, kde naša biatlonistka Nasťa Kuzminová získala druhú striebornú medailu. Vidieť to naživo bolo skutočne elektrizujúcim zážitkom. Taktiež som videl tímovú súťaž v skokoch na lyžiach mužov na veľkom mostíku. Samozrejme, nevynechal som ani slovenský dom. Veľmi dobre mi padlo dať si bryndzové pirohy alebo strapačky.“

Nájdete medzi mnohými zápasmi jeden, ktorý sa vám vryl do pamäti a považujete ho za rozhodcovský vrchol?
„Je veľmi ťažké určiť len jeden zápas. Za rozhodcovský vrchol však považujem účasť na olympijských hrách. V pamäti mi určite ostane posledný zápas, konkrétne boj o bronzovú medailu na Majstrovstvách sveta v Dánsku, kde USA zdolali Kanadu, pričom obe družstvá boli nabité zvučnými menami z NHL.“

Po poslednej sezóne ste sa rozhodli ukončiť rozhodcovskú kariéru. Čo vás čaká v najbližších mesiacoch?
„Bolo náročné skĺbiť prácu s rozhodovaním ľadového hokeja. Väčšinu dovolenky v práci som minul na hokej, čo som vnímal ako daň za to, že môžem cestovať a rozhodovať po celom svete. Ako rozhodca som dosiahol všetko, po čom som túžil. V polovici septembra čakáme s priateľkou Deniskou prírastok do rodiny. Myslím si, že vo voľnom čase budem mať o zábavu postarané.“