Rulík verí v pokračovanie klubu HC LEV

Popradčania sa síce v play off bojoch nepredstavia, výsledkovo však z ich strany nešlo o žiaden „prepadák“. Nebyť odchodu viacerých hráčov, Levi na tom mohli byť ešte o čosi lepšie. „Sezónu ovplyvnili hráčske presuny v druhej polovici ročníka. Mužstvo postupne získavalo svoju tvár v tejto súťaži. Odohrali sme mnoho skvelých zápasov s veľmi kvalitnými mužstvami, či už v Poprade, alebo na ihriskách súperov. Náš tím sa zlepšoval tým, ako získaval skúsenosti. Škoda, že muselo dôjsť k tým presunom a nemohli sme bojovať o lepšie umiestnenie v najsilnejšej možnej zostave. Taká je ale hokejová realita. Myslím si však, že v budúcej sezóne je na čo nadviazať,“ vyhlásil Rulík s tým, že ponuku trénovať Lev neľutuje a svoje rozhodnutie by nemenil: „Mužstvo a vzťahy, aké sa tu vytvorili, to bolo niečo úžasné. Pracuje sa mi tu veľmi dobre. Nemám dôvod niečo meniť, aj keby som mal takú možnosť. Je to pre mňa obrovská skúsenosť.“

Pôsobenie v tíme podľa neho prospelo viacerým hráčom, ktorí už mali skúsenosti s KHL. „Mužstvo sme zložili z piatich hráčov, ktorí už v KHL pôsobili, ostatných chlapcov sme získali z európskych líg a AHL. Na hráčoch, ktorí dovtedy nehrali KHL, bolo trochu vidieť, že potrebujú najskôr nazbierať skúsenosti. Práve to myslím najviac ovplyvnilo niektoré naše výkony a výsledky. Na druhej strane ma teší, že niektorí hráči dokázali, že majú dostatočnú výkonnosť aj kvalitu na KHL napriek tomu, že predtým v nej nehrali. Potom je tu druhá skupina hráčov, ktorí si už niečo v KHL odkrútili, konkrétne Václav Nedorost, Juraj Mikúš či Tomáš Netík. Mali výbornú sezónu, boli produktívni, boli veľkými posilami a mali ďaleko lepšiu výkonnosť, ako vlani. Tu dostali priestor, dôveru a pre mužstvo odviedli ohromný kus práce.“

Podľa 46-ročného kormidelníka tkvie sila jeho mužstva nie v jednotlivcoch, ale v kolektívnych výkonoch. Osobitne však vyzdvihol gólmana Laca, ktorý sa postupne stal jednou z najväčších opôr tímu. „Od začiatku sme vsadili na kolektívne poňatie hry, kolektívny výkon, aby sme si na ľade pomáhali. Nemali sme hviezdy, aké pôsobia v Petrohrade, Ufe či Kazani. Pred sezónou nás odhovárali od angažovania Jána Laca, ktorý však podával a podáva skvelé výkony a keď už mám niekoho spomenúť, tak je to práve on. Mal výbornú sezónu a pomohol nám k mnohým bodom,“ uviedol s tým, že ak mu vedenie dá dôveru aj do ďalšej sezóny, mužstvo nečakajú žiadne radikálne rezy kádrom: „Zatiaľ nie je zrejmé, či budem pri mužstve aj v budúcej sezóne. Neviem, ako to dopadne. Mám v hlave určitú predstavu, ako vhodne doplniť tím. Konkrétne mená ale nepoviem, bolo by to veľmi predčasné. Rozhodne by som však bol za to, aby kostra tímu, ktorá sa vytvorila, zostala zachovaná.“

Mesto pod Tatrami sa stalo Rulíkovým prechodným domovom. Pôsobenie v klube mu spríjemňujú aj tamojší fanúšikovia, ktorí predčili jeho očakávania. „V Poprade som si už zvykol, škoda len, že je to trochu ďalej od domova. V Omsku to však bolo ešte oveľa ďalej. Jednoducho realita je taká, že nie vždy sa podarí trénerovi zohnať angažmán v blízkosti domova. Vnímam to však tak, že som skoro doma. Nie je tu jazyková bariéra a naopak tu existuje veľká spoločná história oboch národov. Čo sa týka fanúšikov, tí ma veľmi príjemne prekvapili. Mužstvo sme dali dohromady behom jedného mesiaca. Ľudia boli spočiatku skeptickí, že to nebude fungovať, že budeme všetko prehrávať, dostávať debakle a že budeme v súťaži jednoznačne poslední. My sme sa ale stále zlepšovali a divák si našiel cestu na štadión. Samozrejme, boli aj zápasy, ktoré nám nevyšli, ale ľudia vytvorili fantastické prostredie pre hráčov a pre všetkých, ktorí sme na tých zápasoch boli.“

Pôsobenie v nadnárodnej súťaži so sebou okrem iného prináša aj dlhé a náročné cestovanie. Levi sa každý mesiac vydávali na tzv. tripy v trvaní dvoch až štyroch zápasov.// „Ja osobne s dlhými presunmi nemám problém, dôležité však je, ako to zvládajú hráči. Aj v tomto smere sme však nabrali skúsenosti. Spočiatku sme prechádzali na ruský čas, neskôr zostávali v tom našom a pri tých najdlhších časových posunoch sme čas postupne posúvali od ruského k nášmu. Snažili sme sa vytvoriť taký systém, aby hráči nepociťovali únavu,“// vysvetlil s tým, že svoj voľný čas venuje zápasovej príprave: „Čas trávim prípravou na zápas, analýzou odohratých zápasov, súpera, ktorý nás čaká najbližšie. Rozoberieme si, čo by naňho mohlo platiť, ako hrá presilovky. Keď už príde veľká únava, samozrejme si treba pospať, ale inak je pre dobré výsledky potrebné venovať príprave všetok čas. Bez zveličenia totiž platí, že ide o druhú najlepšiu súťaž na svete.“

Štart nového ročníka poznačilo letecké nešťastie klubu Lokomotiv Jaroslavľ, pri ktorom zahynul aj bývalý kapitán slovenskej reprezentácie Pavol Demitra. Ako Rulík pre TASR dodal, leteckých presunov sa spočiatku veľmi obával. „Tá tragédia otriasla nami všetkými, bola to obrovská katastrofa. Mal by som obavy, keby sme lietali rovnakým typom lietadla. Naše vedenie však urobilo múdre rozhodnutie a dohodlo sa so spoločnosťou, ktorá lieta inými typmi lietadiel. Cestovanie s nimi bolo na maximálne profesionálnej úrovni. Mal som obrovské obavy, ako to bude s cestovaním, ale nakoniec to dopadlo na výbornú. Navyše, piloti a letušky si našli vzťah k hokeju a sú našimi najlepšími fanúšikmi na zápasoch hraných vonku.“

Text: TASR Foto: Mediaportal