Sánky, svetlo lámp, Hrebienok a strieborná klávesnica: Takto novinári z regiónu vypli od náročnej práce

Novinári v popradskom a tatranskom regióne sú veselé kopy pripravené prijať každú výzvu na zábavu a spoločné stretnutia, na ktorých sa hovorí aj o inom ako o práci. Takými sú napríklad novinársky guľáš či bowling. Vďaka nápadu kolegu fotografa Olivera z Tlačovej agentúry Slovenskej republiky sme však tieto akcie tento raz posunuli o level vyššie a odštartovali tradíciu nultým ročníkom novinárskej sánkovačky o putovnú striebornú klávesnicu. A veruže bola zábava.

Sánkárske tímy postavili jednotlivé redakcie

Jednotlivé redakcie postavili sánkarské tímy a po prvej skúšobnej jazde 2,5 kilometrovou traťou z Hrebienka do Starého Smokovca nasledovala jazda súťažná. Traťoví komisári Zuzana Fabianová a Juraj Chovaňák z TMR zabezpečili ako regulérnosť trate, lanovku a sane, tak aj úvodné a záverečné sústredenie v sánkovom depe. Po 21. hodine si vydýchli nie len lanovkári, ale aj záchranné zložky, ktoré mali počas novinárskych pretekov určite nariadenú zvýšenú pohotovosť.

„Našu súťažnú jazdu sme odštartovali veľmi dobre, aj keď z poslednej rady. Postupne sme sa prepracovali na štvrtú priečku, ale v dolnej časti dráhy sme doplatili na slabú prípravu na suchu. Teda lepšie povedané vo vani som si dostatočne nenacvičil náklony v dôležitých častiach dráhy. Ťažkú ľavotočivú zákrutu som ako vodič podcenil a naša rýchlosť vysoko prevyšovala moje umenie udržať sane v ideálnej stope. Slabý náklon trate hral proti našej posádke a cenné stotiny sme stratili po kolízii o betónový múr. Sen o pomyselnej bronzovej priečke sa rozplynul, ale aj napriek tomu náš tím v zložení Monika Vengrínová – Peter Handzuš vytvoril nový osobný rekord trate, ktorý v nasledujúcich ročníkoch môžeme už iba zlepšovať,“ uviedol Peter Handzuš z našej redakcie.

Strieborná klávesnica pre Korzár

V pretekoch sa pred očami divákov mihol aj zástupca exotickej Austrálie, náš exkolega Branky Bielený, ktorý už niekoľko rokov spoznáva život u protinožcov. Čo sa najlepšieho tímu týka, prvé miesto v pretekoch si napokon vybojovala redakcia Korzáru v zložení Janka a Rišo.

„Proti našim protivníkom sme vytiahli najsilnejšie "Korzár zbrane“ v podobe nebojácnosti a dôvery. Na začiatku mi nebolo všetko jedno, keď som videla tie zákruty a previsy. Videla som však, že Rišo to má pod kontrolou tak som počúvala jeho rady a doslova som ležala, aby sme mali menší odpor vzduchu. Vôbec sme nebrzdili takže to bolo veľa aj o dôvere. A v Korzári viem, že svojim kolegom dôverovať môžem, takže u mňa to vyzeralo asi tak, že som sa po celý čas cestou dole smiala a precvičila som si aj svoje hlasivky, snáď som neprebrala medvede zo zimného spánku,“ smeje sa Jana Pisarčíková. Jej kolega „šporťák“ Richard Hudeček dodal: „Bola to skvelá myšlienka, trať bola vynikajúca. Bola to dráma až dokonca, keďže sme tím pred nami predbehli naozaj až v úplne poslednej zákrute. Ale sme radi, že sa to podarilo".

Víťazný tím si okrem skvelého zážitku, ktorý mal každý z nás, odniesol do redakcie i diplom a putovnú striebornú klávesnicu, o ktorú sa „pobijeme“ opäť o rok.