SEN SA STAL SKUTOČNOSŤOU. DIVADLO POPRAD ZAČALO PÍSAŤ SVOJU HISTÓRIU, NAVŠTÍVILI HO STOVKY DIVÁKOV.

Zdroj: Divadlo Poprad

Otvárací festival Nádych! (18. – 21. 9. 2025) začal písať históriu divadla, na ktoré sa tešili nielen Popradčania, ale aj divadelní nadšenci zo širšieho podtatranského regiónu. Idea manželov Tatiany a Michala Pirníkovcov sa postupne zhmotňovala do podoby jedinečne zrekonštruovanej budovy, ktorú na sklonku leta bozkom prebudila múza herectva Tália. Počas štyroch festivalových dní Divadlo Poprad ponúklo osemnásť predstavení rôznych žánrov pre rôzne vekové skupiny divákov.

Úplne prvými návštevníkmi novootvoreného stánku divadelného umenia boli drobce vo veku 1+. Ema ide do ZOO je rozkošné „batolárium“ venované najmenším divákom. Tí v sprievode svojich rodičov prežívali prvé divadelné zážitky. Cez vône, zvuky či dotyky sa zoznamovali so svetom zvieratiek. Dospelí, ktorí detičky sprevádzali, ocenili interaktivitu predstavenia i fakt, že sa budú môcť stať pravidelnými návštevníkmi divadla, ktoré má v repertoári aj tituly pre najmenších divákov. Detským návštevníkom bol venovaný i hudobný program Lara a nebo a divadelné predstavenia Kráska a zviera či Virginia Wolf.

Piatkové scénické čítanie s názvom Šepoty bolo určené predovšetkým starším žiakom a stredoškolákom. Počas šesťdesiatich minút sa cez fiktívne osudy dvoch žien dozvedeli, čo v prvej polovici 20. storočia priniesli dve totalitné ideológie – komunizmus a fašizmus. Predstavenia doplnil rozhovor s českým veľvyslancom na Slovensku Rudolfom Jindrákom, ktorý nad festivalom Nádych! prevzal záštitu.

Slávnostným otvorením Divadla Poprad bol program Patróni a sudičky, ktorý v hľadisku Letnej scény sledovali desiatky divákov. S príhovormi a želaniami venovanými divadlu i divákom vystúpilo mnoho hostí. Azda najviac zarezonovali slová režiséra Patrika Lančariča, ktorý okrem iného povedal: „Divadlo Poprad je zázrak. Je to prvé profesionálne divadlo, ktoré vzniklo na Slovensku po roku 1989. Jeho význam doceníme až po rokoch.“ Prvou inscenáciou Divadla Poprad bola hra 1474/Zažiť Poprad a umrieť, ktorú preň špeciálne napísal popradský rodák Roman Olekšák. Príbeh zabudnutého dievčaťa z prvého transportu židovských dievčat a žien do Osvienčimu, vypraveného z Popradu, nastoľuje témy neľudskosti, krutosti či neznášanlivosti, ktoré môžu vyústiť do tragédií obrovských rozmerov.

Divadelný festival Nádych! priniesol aj predstavenia ľahšieho žánru – humornú inscenáciu Pri kase, česko-slovenský stand-up Čecháčci a Čoboláci či koncertnú show poľského zoskupenia MozART Group, ktoré prepája vážnu hudbu s humorom.

Návštevníci Divadla Poprad nešetrili slovami chvály. Tešili sa z rozmanitého programu festivalu i krásnej budovy, v ktorej našli nielen tri rôzne divadelné scény, ale aj príjemnú, denne otvorenú divadelnú kaviareň Záhrada.

Na záver dajme slovo dvom dámam, pre ktorých je Divadlo Poprad „srdcovkou“. Ako hodnotia otvárací festival?

Umelecké šéfka Ela Lehotská: „Chcem sa z celého srdca poďakovať nielen divákom, ktorí zavítali uplynulý víkend do divadla, ale aj všetkým, ktorí sa podieľali na prípravách otvorenia Divadla Poprad. Sú to desiatky ľudí, ktorí veria, že svet sa dá meniť. Trpezlivo, krok za krokom, od malého k veľkému, zvnútra von, od rána do večera. Výstižne to popísala poetka Mila Haugová posledným veršom básne venovanej Divadlu Poprad, ktorá zaznela počas otvorenia festivalu: ,Kráčame padáme vstávame žijeme dýchame.´ A ja dodávam – ďalej.“

Konateľka spoločnosti Divadlo Poprad s.r.o. Tatiana Pirníková: „K celému podujatiu sme pristupovali s veľkou zodpovednosťou a rešpektom. Bolo pred nami totižto veľmi veľa ,prvolezeckých´ úkonov. Prvé procesy skúšania v úplne nových priestoroch, prví hosťujúci umelci, prví diváci. Zvládli sme to so cťou, reakcie sú pozitívne, o to väčšie sú osobné pocity radosti, vďaky a zmysluplnosti.“

(PR) – Za obsah a fotografie zodpovedá objednávateľ tejto správy.