Skládka v nevhodnej lokalite môže predstavovať problém počas povodní

„Problémy môžu nastať pri živelných pohromách, napríklad pri zemetrasení, povodniach a podobne. Preto je dôležité pri budovaní skládky vybrať vhodnú lokalitu, ktorá je predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie,“ povedal pre TASR hovorca Slovenskej inšpekcie životného prostredia (SIŽP) Michal Štefánek.
Ozrejmil, že za vhodné sa považujú najmä vyťažené priestory ložísk ílových surovín, ktoré tvoria nepriepustné a plastické íly. Nevhodné sú na zvodnených vysoko priepustných sedimentoch. „V takýchto lokalitách, aj keď sú skládky vybudované podľa právnych predpisov, nie je možné pri živelnej pohrome zabezpečiť ochranu zdravia ľudí a životného prostredia,“ poukázal Štefánek.
Podniky chemického priemyslu, niektoré prevádzky v oblasti energetiky, ako aj výrobcovia a spracovatelia kovov či nerastov a prevádzky v oblasti odpadov museli na svoju činnosť získať do 30. októbra 2007 tzv. integrované povolenia. Ako priblížil Štefánek, to získalo 95 skládok, z toho desať bolo na nebezpečný odpad. Podľa jeho slov z týchto skládok muselo 40 k 15. júlu 2009 ukončiť svoju prevádzku, keďže nevyhovovali predpisom. „Na niektorých skládkach odpadu sa však medzitým vybudovali nové kazety, takže skládok, ktoré skutočne ukončili prevádzku k 15. júlu, je iba 14.“
Zámer každej skládky odpadu sa posudzuje podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. „Skládky odpadu musia mať v podloží, aj pri uzatváraní, prírodné i umelé tesniace prvky, odvádzanie priesakových kvapalín drenážnym systémom do nádrže priesakových kvapalín, odvádzanie a následnú úpravu skládkových plynov, ako aj odvádzanie povrchových vôd,“ objasnil Štefánek.
Skládky odpadu sa po ukončení svojej činnosti uzatvárajú a rekultivujú. Podľa zákona o odpadoch musia ich majitelia počas prevádzky vytvárať tzv. účelovú finančnú rezervu na ich uzavretie, rekultiváciu a následnú starostlivosť. „Nie všetky skládky, ktoré ukončili prevádzku, si však vytvorili túto účelovú finančnú rezervu dostatočne veľkú. Tak sa stalo, že nie všetky sa po ukončení prevádzkovania uzavreli a rekultivovali,“ upozornil Štefánek. Podotkol, že tieto požadujú prostriedky na uzavretie z Environmentálneho fondu alebo z fondov EÚ.

Zdroj: TASR