Slovensko je lídrom v produkcii magistrov a inžinierov: Váha diplomu klesá

Bakalársky titul je pre drvivú väčšinu vysokoškolákov na Slovensku len tranzitným a nie konečným stupňom kvalifikácie. Podiel magistrov a inžinierov v demografickom ročníku (23 – 28 rokov) prekračuje 35 percent. V priemere krajín OECD (27 sledovaných) tvorí pritom len 15 percent a v priemere krajín EÚ (22 sledovaných) 17 percent.

Iba päť krajín

Nad úroveň 20 percent sa podiel absolventov druhého stupňa štúdia (magisterského, inžinierskeho) medzi všetkými sledovanými vyspelými krajinami OECD a EÚ dostáva iba v piatich krajinách, a to vo Fínsku, v Dánsku, na Islande a v Českej republike. Do tejto skupiny patrí i Slovensko, vedie však rebríček v danej štatistike s viac ako desaťpercentným odstupom bez započítania slovenských absolventov vysokých škôl v zahraničí.

Devalvácia hodnoty diplomov

Strategické zmeny vo vysokom školstve, ktoré sú aktuálne predmetom odbornej aj širokej verejnej diskusie, by mali podľa CEM popísanú situáciu intenzívnejšie reflektovať. Slovenské vysoké školstvo sa touto charakteristikou vyčleňuje z trendov vo vyspelých krajinách v priestore EHEA (European Higher Education Area). „Dosahy sú, samozrejme, v rovine devalvácie hodnoty diplomov absolventov na pracovnom trhu a tiež v rovine účelnosti využitia vynaložených prostriedkov na vysoké školstvo,“ dodáva CEM.

Príčiny vzniknutého stavu je potrebné podľa CEM hľadať v legislatívnom a finančnom rámci riadenia vysokého školstva, rovnako ako v systéme riadenia kvality, vrátane akreditačných procesov. Problémom je absencia motivačných faktorov k zmene ako na strane vysokých škôl, tak aj pracovného trhu, ktorý nie je pripravený bakalárov so súčasným kvalifikačným profilom vo väčších počtoch prijímať. Informovalo o tom oddelenie vzťahov s verejnosťou UK v Bratislave.

Foto: ilustračné