Pondelok 22. júl 2019 Magdaléna  22 °C
Rôzne

Spomienky sú stále živé a bolestivé: Jozefa Bonka zasiahla guľka medzi dverami obchodu

Presne 47 rokov uplynulo od vstupu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Spomienky tých, ktorí si okupáciu pamätajú, sú však stále živé a bolia. Medzi stovkou obetí bol aj Jozef Bonk z Popradu. Mal len devätnásť rokov a pred guľkou sa už ukryť nestihol.

Ilustračný obrázok k článku Spomienky sú stále živé a bolestivé: Jozefa Bonka zasiahla guľka medzi dverami obchodu
Foto: Peter Handzuš / Zdroj: Dnes24.sk

Na obete okupácie sa dnes na Námestí sv. Egídia opäť po roku spomínalo.„Ja som bol v tom čase našťastie v Poľsku, pretože keby som tam nebol na prázdninách, možno by som bol medzi obeťami. Moji spolužiaci v tom čase mali 12 až 14 rokov, niektorí tu boli a dvaja z nich boli aj zranení,“ spomína na rok 1968 jeden z organizátorov dnešnej pietnej spomienky František Bednár zo Svetového zväzu bývalých československých politických väzňov (SZBČPV).

Pôvodne bola na popradskom námestí stará pamätá tabuľa ešte z roku 1968. Tú však komunisti rozbili, hodili ju do koša a až v roku 2001 prišla za členmi SZBČPV Anna Malá, sestra Jozefa Bonka, s požiadavkou, aby sa pomník obnovil. „Podarilo sa nám to v roku 2002 a okrem mena Jozefa Bonka sme tam uviedli aj štatistiku obetí okupácie z celého bývalého Československa. V tom čase sa hovorilo o 90 mŕtvych, dnes je to už 108 a možno aj viac,“ dodal Bednár, ktorý si následky okupácie plne uvedomoval, aj napriek tomu, že bol ešte dieťa. Vnímal najmä strach z ozbrojených ruských vojakov svojich rodičov, ktorí museli skrývať letáky s menom Dubčeka.

Veľmi živo si na udalosti z roku 1968 stále spomína aj Anna Malá, rodená Bonková, ktorá ani dnes nevynechala pietnu spomienku na Námestí sv. Egídia. „Spomeniem si na to aj každý deň, všetko to mám v pamäti. Už to bolo strašné, keď okolo nás prechádzali tanky a bolo to ešte horšie, keď nám na obed oznámili, čo sa stalo. Nechceli sme tomu veriť, pretože Jožko mal byť na týždňovej robote v Krajnej Poľane. Až keď sme ho na vlastné oči videli mŕtveho v márnici, presvedčili sme sa, že to bol on. Museli sme o tom mlčať, pretože ho označili za kontrarevoluci­onára,“ priblížila Malá, ktorá mala v čase smrti svojho brata 29 rokov. 

Takmer 19-ročný Jozef Bonk sa chcel pred smrťou schovať v opravovni písacích strojov, už sa mu to však nepodarilo a guľka ho zasiahla medzi dverami. „Neprajem to zažiť nikomu, pretože to sú spomienky veľmi ťažké a bolestivé, slzy sa tlačia do očí,“ dodáva Malá. Okrem Jozefa Bonka v Poprade nikto nezomrel, zranených však bolo 14 ďalších ľudí, ktorí protestovali proti vstupu varšavských vojsk na územie mesta. 

Vojská piatich socialistických krajín pred 47 rokmi vstúpili na územie vtedajšieho Československa v snahe potlačiť úsilie reformných komunistov na čele s Alexandrom Dubčekom o socializmus s ľudskou tvárou. Práve vtedy sa začalo obdobie tzv. normalizácie s tvrdými straníckymi čistkami proti všetkým, ktorí podporovali tzv. Pražskú jar.

Spomienky na 21. august 1968
38
Galéria
Zdroj: TASR