Spoveď pracujúcej matky - kandidátky ☺
Prebudené dieťa skáče po častiach vášho tela, polovička sa práve otáča v strede spánku a vy vstávate. Po rannej hygienie drobca sa vám akousi náhodou podarí za 10 minút vykonať aj vlastnú údržbu. Násilím zjednávate každé sústo, ktoré dostávate do jeho úst. Manžel sa otáča späť na bok prvý.
Nastupujete do chladného auta (ak máte šťastie a nemusíte odhŕňať pol metra snehu z kapoty, čo je v Poprade asi tak polovica roku) a utekáte do škôlky. Dodržiavate dopravné predpisy. V škôlke čakajú učiteľky s vyčítavým pohľadom, že ste opäť dieťa doniesla medzi poslednými. Rútite sa do práce, dodržiavate väčšinu dopravných predpisov a všetky obmedzenia rýchlostí. Do práce prichádzate medzi prvými, iné poradie sa nepripúšťa. Od manžela nachádzate tri neprijaté hovory. Utekáte na raňajky (teda vlastne už aj obed) a volíte miesto, kde na zaplatenie nemusíte čakať viac ako 120 sekúnd. Nedodržiavate žiadne dopravné predpisy, pretože idete pešo.
Po polhodine sa vraciate do práce, kde na vás hľadia kolegovia, ako ste ich mohli nechať v práci samých, s výnimkou kolegyne (ktorá má jediná súcit, lebo ráno asi prežila niečo podobné ako vy). Pokračujúc, uvedomíte si, že 16. hodina je tu a vaše dieťa asi stojí so slzami v očiach samo pri skrinke. Rútite sa mestom (aspoň približne dodržujúc dopravné predpisy a miesta kde najčastejšie merajú). Prezlečiete malého anjelika (každý deň sa Vám to podarí o cca 10 sekúnd skôr). Odnášate ho k babke a utekáte späť do práce (takto sme trestané my, ženy, ktoré sme sa rozhodli žiť mimo zamestnaneckého pracovného pomeru, tým pádom sme v práci skoro stále). Opäť sa stretávate s vyčítavým pohľadom kolegov (tentokrát na vás vyčítavo hľadí už aj kolegyňa, ktorej bolo poobede vaše meškanie ukradnuté). Od manžela nachádzate ďalšie 3 neprijaté hovory. Po ďalších 2 hodinách práce zavoláte manželovi (ktorý samozrejme nedokáže pochopiť, prečo mu celý deň nedvíhate). Zatelefonujete babke, aby dieťaťu urobila akúkoľvek večeru, vyzdvihnete manžela a utekáte nakúpiť základné potraviny (aby bolo o čo sa ráno hádať s dieťaťom). Tentoraz už dopravné predpisy dodržiavate len aby ste neprišli o vodičák, pretože kto by vaše dieťa inak nosil do škôlky. Počúvate manžela, ako málo ste sa mu dnes venovali (manželovi, nie dieťaťu) ale keďže zaplatil nákup, beriete to ako vcelku malichernosť. Teraz aspoň nemáte od neho žiadne neprijaté hovory, už 30 minút sa nachádza vedľa vás. Utekáte k starým rodičom po nasýtené (dúfate) dieťa. Domov letíte spôsobom, že vám je už jedno, či vám ten vodičák zoberú a možno by ste aj bola rada. Kúpanie, natieranie, pomojkanie (dieťaťa, nie manžela) a 30 minút riešenie všakovakých problémov vašej ratolesti v jeho postieľke, na úkor vašej večere. Dieťa uložíte a uprosíte manžela aby mu venoval svojich 15 minút starostlivosti denne, prečítaním dvoch kapitol Osmijanka. Ľahnete si na gauč, do neuprataného bytu (na upratovanie predsa slúžia celé vaše víkendy) a tešíte sa, že vám okolo 21:15, začína deň. To si ale neuvedomujete príliš dlho, pretože 21:20 už spíte neodlíčená pred televízorom.
A prečo takáto žena, namiesto snahy vybojovať si pár hodín času len pre seba, ešte kandiduje? Pretože aj my, ženy, máme právo povedať, čo si myslíme o kvalite škôl a škôlok. O ihriskách, na ktorých sa hrajú naše deti. O dlhoch, ktoré raz budú musieť naše deti splácať. O bezpečnosti sídliskových ulíc, kde často v noci chodievame samé domov. Preto by sme mali občas vystúpiť z nášho sveta vyčítavých pohľadov na nás a začať sa vyčítavo pozerať na iných. Kým ale nepôjdeme voliť, nášho hlasu sa báť nebudú. A kým sa nepokúsime kandidovať, náš hlas ku nim cez sklá na ich odhlučnených kanceláriách neprejde. Preto som sa rozhodla ísť to skúsiť. Aby sa na mňa o 15 rokov vyčítavo nepozerali nielen starí rodičia ale aj moje, vtedy už dospelé dieťa.
Monika Baľová
kandidátka na poslankyňu, volebný obvod č.2, Poprad
(PR) – Za obsah zodpovedá objednávateľ tejto tlačovej správy. Jeho názory sa nemôžu spájať so stanoviskami a postavením siete portálov Global 24.