Stolovanie s Ježišom Kristom? Aj takéto býva popradské gastrodivadlo
Možno miestami až mrazivé, no veľmi príjemné bolo stretnutie s mímom Miroslavom Kasprzykom počas večera, kedy sa spojilo umenie pantomímy s umením kvalitnej gastronómie.
Téma marcového gastrodivadla v Spišskej Sobote – Večera z čias Ježiša Krista, nebola o lámaní chleba a veľkonočnej večeri. Bol to večer o rímskej gastronómii, o jedlách, ktoré jedli Rimania možno práve aj v Galilei, ktorú okupovali v časoch Ježiša z Nazaretu.
Atmosféru z čias vzdialených dvetisíc rokov dotvárali kostýmy a spôsob servírovania jedál, ale hlavne výkon Mira Kasprzyka na javisku i medzi stolmi v hľadisku. „Mňa na tom baví to, že čo sa vtedy jedlo. Robíme liptovských zbojníkov, prepadávame ľudí, ale čo sa vtedy jedlo? Tá zbojnícka kuchyňa, tá šľachtická kuchyňa. Tá kuchyňa, keď žil Ježiš. To je tá pridaná hodnota, že človek má obrazy, má zamestnané chuťové poháriky a z toho sa urobí večer, na ktorý sa, hádam, nezabúda,“ povedal po predstavení špičkový slovenský mím.
Dobré jedlo a divadlo k sebe pasuje
Podľa Kasprzyka to nie je to nič nové, spojiť divadlo a gastronómiu. Aj za Shakespeara trvali predstavenia štyri až päť hodín, ba aj osem hodín. Hodovalo sa a pomedzi to sa tam prednášali múdra, hrali sa tragédie. Umenie a jedlo patria dokopy. Aj keď s pantomímou to môže byť obrovský problém, ak sa nepozeráte v pravú chvíľu. „Ak niekto žuje rezeň, sklopí oči do taniera a krája ten rezeň, a ja tam jedným pohybom robím pointu v sedemminútovej etude, tak ja mám po robote, mám po umení, po význame, po obsahu. Potom to vyzerá tak, že čo sa tam kýva ten človek. No kýva sa o niečom, ale kým ty žuješ a máš sklonenú hlavu, tak nevieš, čo sa tam udialo. Ale keď je to takto rozumne poskladané, že sa človek naje, absorbuje umenie, zase si niečo dopraje, dozvie sa niečo, tak ja to vítam,“ vysvetlil Miro Kasprzyk, ako by to malo fungovať.
O umení aj o postave Krista
Gastronómia na Slovensku sa v poslednom čase posúva z roviny biologickej potreby, pretože bez jedla sa nedá existovať, k tomu, že stolovanie si môžeme aj užiť. Zato umenie dostáva v súčasnosti dosť na frak. „Modlím sa, aby sa umenie dostalo tam, kam patrí a dostalo to, čo mu patrí. A potom sa umenie vie odovzdať, vie obohatiť. Tým, ktorí sú otvorení, vie veľmi pomôcť v živote, v radosti, vo všetkom okolo,“ povedal mím o súčasnom postavení umenia na Slovensku.
Herec by sa mal vedieť vžiť do postavy. Mal by vedieť vtiahnúť publikum do príbehu tak, aby sa mu zlievalo s realitou. Miro Kasprzyk hral Ježiša z Nazareta. Ako sa s touto postavou zžil? „Je to o pokore. S pokorou si obliecť kostým a byť, existovať. Keď som stredovekým šašom, tak byť tým šašom s tým všetkým dookola. Ak som Ním, tak si obliekam kúsok z Neho. Ak sa mi to podarilo, som šťastný. Je to naozaj o tom, s pokorou obliecť kostým, obliecť postavu,“dodal Kasprzyk.
Umenie zladiť divadlo a kuchyňu
Za každým takýmto gastrodivadlom je dlhá príprava. „V databáze máme veľké množstvo kníh, konzultujeme to s kompetentnými ľuďmi a príprava trvá aj niekoľko týždňov. Taktiež by som si netrúfla to na prvýkrát variť hosťom, vždy si to najprv všetko prevarím, aby som zistila, či to je akceptovateľné pre dnešnú dobu, lebo niektoré jedlá by možno súčasný človek až tak neocenil,“ prezradila Zuzana Sisáková, ktorá má na starosti kuchyňu.
Spokojnosť hostí nadovšetko
Večeru z čias Ježiša Krista si nenechal újsť ani známy kuchár Gabo Kocák. „Prišiel som sem zo zvedavosti. Pozvanie som mal už dlhšiu dobu, ale som veľmi vyťažený a pracovné povinnosti mi nedovoľujú zúčastňovať sa takýchto udalostí. Ale povedal som si, že od dnešného dňa tu budem hosťom, ak budem môcť. Chytilo ma všetko. Bolo to do poslednej bodky, ako v kuchyni, tak aj čo sa týka divadla, zvládnuté na jednotku. Bol som zo začiatku skeptický, že čo budeme jesť, že čo ľudia jedli za čias Ježiša Krista. Zuzka je veľmi šikovná. Chute boli vyvážené. Bolo to výborné. Ak bude takto pokračovať ďalej, tak možno raz príde aj michelinská hviezda na Slovensko,“ pochválil kuchyňu a divadlo Gabo Kocák.
Spokojné bolo aj „neodborné“ publikum. Príjemná atmosféra, výkony Mira Kasprzyka, výborné jedlo a víno zanechali v hosťoch skutočne veľký zážitok. „Bolo to moje druhé gastrodivadlo a musím povedať, že som z toho nadšená. Spojenie divadla a gastronómie je super. Mám rada zážitkovú gastronómiu. Je to vždy niečo príjemné, nezvyčajné, čo mi oživí všedný deň,“ skonštatovala po predsatvení spokojná Zuzana Priputníková.
Popradčania sa na gastrodivadlo tešia
Myšlienka spojiť gastronómiu a divalo vznikla začiatkom tohto tisícročia. Manželia Sisákovci videli rôzne veci v zahraničí. „Mali sme aj túto divadelnú sálu v nájme a potrebovali sme s ňou niečo robiť a tak nás napadlo gastrodivadlo,“ povedal Peter Sisák, ktorý sa stará o dramaturgiu popradského gastrodivadla.
Záujem o gastrodivadlo rapídne stúpa a stoly bývajú plne obsadené. Ľudia, ktorí majú radi zážitkovú gastronómiu a divadlo v Poprade si už dlhší čas žiadali častejšiu frekvenciu takýchto podujatí. Prijemný večer s gastrodovadlom si tak môžu vychutnať skoro každý mesiac. „Touto cestou im ďakujem, že nás do toho tlačili a dodali nám odvahu, aby sme sa do toho pustili,“ dodal Peter Sisák.
S gastrodivadlom mieria aj za hranice
Milovníci kvalitného jedla a dobrého divadla sa v Poprade môžu tešiť na ďalšie takéto večery. Poradie ešte nie je presne určené, ale budú to aj recepty z Buckinghamu, či večer venovaný Móricovi Beňovskému. „Pripravujeme party six – roky 56, 66, 76. V auguste to bude o gastronómii z Expa 67. Čaká nás aj Napoleón, Karol Veľký a recepty z Bieleho domu. Snažíme sa, aby vždy prichádzalo k zmene atmosféry. Aby sa menil sprievodný program. A aby to malo nejakú výpovednú hodnotu,“ prezradil Sisák, na čo sa môžu fajnšmekri tešiť najbližšie.
Gastrodivadlo má namierené aj za hranice Popradu. Záujem o zážitkové predsatvenia majú partneri zo Slovenska, ale aj zo zahraničia. „Máme ale také nepísané pravidlo, že premiéra je vždy v Poprade, na domácej scéne v Spišskej Sobote,“ dodal na záver Peter Sisák.
