Štrbské pleso má zrejme rekordne vysokú teplotu: Sucho a horúčavy majú vplyv aj na výšku hladín plies

Podľa Pavla Kráľa zo Štátnych lesov Tatranského národného parku (TANAP) niektoré plesá vo Vysokých Tatrách si držia svoju výšku hladiny aj počas suchého obdobia, sú však aj také, ktorých hladiny klesajú. „Každé jazero je ako taký deravý hrniec, od vrchného konca až po spodok. Ak má vyšší prítok, tak sa zvýši hladina, ak je prítok nižší, tak aj hladina klesá, rovnako ako aj výtok,“ vysvetlil Kráľ.

Nedostatok zrážok je vidieť hlavne na potokoch

Každé tatranské jazero je individuálne a je veľký rozdiel medzi ich výškou a stabilnosťou hladín. Napríklad Štrbské pleso má momentálne plus päť centimetrov, takže sucho sa ho veľmi nedotklo. „Čo je však veľmi zaujímavé a nezvyklé, to je jeho teplota, na hladine sme namerali 24 stupňov Celzia. To sme ešte asi nikdy nezaznamenali takúto vysokú teplotu, je zrejme rekordná,“ upozornil Kráľ. Sú zase, naopak, jazerá, ktorých vodná hladina klesla, napr. Zelené Javorové pleso je momentálne o meter nižšie, Žabie Javorové pleso zhruba o 30 až 40 centimetrov nižšie, na Capom plese dokáže klesnúť hladina aj o dva metre.

„Zatiaľ je zrážok v Tatrách viac ako dole, tu nepociťujeme nejaké extrémne sucho, ale nedostatok zrážok je vidieť aj na jazerách, ale predovšetkým na potokoch. Napr. potok, ktorý ide z Malej Studenej doliny, sa už takmer stratil a mnohé toky sú o dosť nižšie, ako bývajú v priemeroch, ale stále to nie je nejaký veľký extrém,“ ubezpečil Kráľ. Zatiaľ lesníci nezaznamenali, že by niektorému tatranskému jazeru hrozilo v dôsledku vysokých teplôt a nedostatku zrážok úplne vyschnutie. Sú však mnohé plesá v Tatrách, ktoré sú periodické, voda v nich je len počas zrážkového obdobia a v lete úplne zmizne. „Najvyššie položené stabilné jazero je Modré pleso, ale ešte vyššie je Baranie pliesko, ktoré vysychá, a preto nie je zaradené ako najvyššie jazero Tatier. Takýchto periodických jazierok sú vo Vysokých Tatrách desiatky,“ doplnil Kráľ.

Ešte sú miesta, kde sa dá schladiť

Sucho a teplo však vplýva aj na planktón žijúci v tatranských jazerách. Predovšetkým to má vplyv napr. na rozmnožovanie rias. Nedávno merali lesníci teplotu na Zelenom Javorovom plese, ktoré je plytké a voda tu mala cca 16 stupňov Celzia. „Už malo nádych zelenej farby, čiže rozmnožili sa tam riasy. Toto jazero je však prietočné, takže ak prídu zrážky, tak sa všetko zmení, prepláchne sa, vyčistí. To sú také periódy, ktoré sa bežne ale opakujú. Nepostrehli sme však zatiaľ nič nenormálne, čo by spôsobili tieto obrovské teploty,“ zdôraznil Kráľ.

Momentálne sa podľa neho dá v Tatrách ešte schladiť, treba však hľadať tieň, pretože je obrovský rozdiel v pocitovej teplote na silnom horskom slnku a v lese pod stromami. „Tých stromov je však v Tatrách čoraz menej, takže ubúda aj chládku, v každom prípade sú miesta, kde sa schladiť ešte dá. Aj napriek tomu však odporúčam na túru pokrývku hlavy, veľa vody a mať pre istotu aj pršiplášť, pretože tu sú búrkové mraky úplne bežné,“ uzatvoril Kráľ