Stužková s medzinárodnou účasťou: Zelené stužky pre bilingvalistov
Ešte vlka nezabili, už na jeho kožu pili, povedal by pravdepodobne cudzinec o veľkolepej stužkovej slávnosti, ktorou tí najstarší slovenskí stredoškoláci takmer na začiatku posledného školského roka oslavujú svoje „maturantstvo“.
Ďalšia trieda popradských bilingvalistov ukázala rodičom, slovenským a nemeckým profesorom i stužkárom, aké krásne a podnetné je prevziať si symbol maturantskej nádeje, zelenú stužku.
V piatok 20. novembra sa spolu so šestnástkou žiakov 5. F a ich blízkymi do gala nahodila aj kongresová sála Aquacity Poprad. V slovensko-nemeckom duchu sa tam niesol takmer celý večer, občas aj nečakane naopak. Nielen žiaci rozprávali po nemecky, ale aj ich tútor. Rodičom svojich žiakov sa prihovoril v slovenčine. V programe postupne jazyky pribúdali – anglické spevácko-tanečné vystúpenie dievčat, multilingválna prezentácia ľubozvučnosti – ale napokon získali prevahu slovenské tradície v poriadne beťárskej podobe.
A tu sú spokojné ohlasy všetkých zúčastnených strán:
Bernhard Sabol – Wimmer, vedúci bilingválnej sekcie: „Bola to moja prvá stužková, doteraz som nič také nezažil. U nás v Nemecku mávajú študenti bál, keď zmaturujú. Toto bolo podobné, len pred maturitou. (Smiech) Večer sa mi veľmi páčil.“
„Život je ako náhrdelník. Na zlatú niť života navliekame korálky, perličky, perly, ktoré sú tvorené z našich myšlienok, slov, skutkov, zážitkov. Niektoré korálky sú hlinené, všedné, no niektoré sú priam skvostom, drahokamom. A v ten deň vstupu našich detí do sveta dospelosti sa zaligotala na náhrdelníku života každého z nás krásna perla, perla stužkovej slávnosti, ktorá v každom z nás zanechala príjemný a nezabudnuteľný zážitok,“ povedala jedna z mamičiek, pani Vojtaššáková.
„Oplatilo sa precestovať dokopy 48 hodín v autobuse,“ vyjadrila sa Michaela, jedna zo stužkárok, ktorá pricestovala z Nemecka, „tam niečo také nezažijem. U nás maturanti nič podobné neorganizujú.“
Lucka, žiačka 5. F: „Stužková dopadla nad rámec mojich predstáv, nielen preto, že bola naša. Zopakovala by som si ju aj trikrát. Bolo to dokonalé. Veľmi milé bolo aj prekvapenie – básnička, ktorú si pre nás pripravila naša triedna.“
