Svet bez hraníc: Zanietená a odvážna cestovateľka objavovala krásy Ázie

Dominika Kopinská (21) pochádza z Popradu. Od detstva sa venovala umeniu a túžila spoznávať svet. Už v štrnástich rokoch komunikovala s ľuďmi z celého sveta i rozširovala si obzory. Minulý rok si v priebehu týždňa naplánovala destinácie i rezervovala letenky. Nechcela však minúť viac peňazí, než bolo potrebné, a tak sa rozhodla vycestovať do Ázie sama s jedným ruksakom.

Začiatky v Londýne

Po ukončení štúdia na gymnáziu sa presťahovala do Londýna. Nešla tam však s cieľom zarobiť si a vrátiť sa naspäť na Slovensko. „Išla som do Londýna, pretože som si chcela zlepšiť angličtinu. Začala som pracovať ako čašníčka v židovskej reštaurácii. Táto práca mi dala úplne iný obraz života. Lepšie som spoznala ich kultúru, zvyky a stretla som mnoho ľudí. Po čase som si však uvedomila, že mám svoje plány a potrebujem sa posunúť ďalej,“ vysvetlila mladá Popradčanka. Okrem cestovania a spoznávania Ázie sa venovala aj dobrovoľníckym aktivitám. „Dobrovoľníctvo dá človeku neskutočne veľa či už ide o kontakty, nové príležitosti, znalosti alebo zážitky. Keby som bývala v hoteloch a cestovala taxíkmi, bolo by to úplne iné. Presúvala som sa z miesta na miesto lokálnou dopravou, zisťovala, ako to tam funguje a pýtala sa ľudí. Ako dobrovoľníčka v Indonézii som učila deti angličtinu. Bola to skvelá príležitosť odovzdať nadobudnuté poznatky ďalším ľuďom,“ doplnila.

Základné životné štandardy

Svoj cestovateľský sen začala na Srí Lanke, prešla do Indonézie, kde precestovala Sumatru, Jávu, Bali, pokračovala do Singapuru, Malajzie a Kuala Lumpur. „Vždy som chcela ísť do Ázie. Indonézia je krajinou, ktorú som si zamilovala a vždy mi bude mať čo ponúknuť. Cestovanie je krásne v tom, že okrem kultúrnych či geografických poznatkov nás naučí obrovskej zodpovednosti a samostatnosti. Taktiež si každý cestovateľ musí znížiť svoje životné štandardy a poradiť si v každej situácii. Dnes by som dokázala prežiť bez zubnej pasty, kozmetiky či tečúcej vody. Človek, ktorý cestuje s jedným ruksakom, sa zameria len na to, čo je v živote skutočne potrebné,“ prezradila cestovateľka, ktorej polovicu ruksaka tvorili len špeciálne fľaše, sieťka proti hmyzu a lekárnička. Jej prvá zastávka bola na Srí Lanke v čase veľkonočných sviatkov.

„Veľkú noc mám veľmi rada a vážim si naše tradície. Práve preto som sa rozhodla ísť do ulíc s fľaškou vody a vytvorila som aj provizórny korbáč. Ľudia sa ma so záujmom pýtali, o čo ide. Pomaly som im vysvetľovala, že ide o typické slovenské tradície. Zaujímalo ich to a chceli sa dozvedieť viac,“ skonštatovala.

Iná farba pleti či iné náboženské vierovyznanie neboli problémom. Domáci si ju zamilovali. „Nikdy som sa nebála cestovať sama, ale vždy som rozmýšľala triezvo. Ak je človek priateľský, tak čelí menšiemu nebezpečenstvu. Nikdy som voči nikomu nemala predsudky. Mnohokrát som bola atrakciou, pretože naša farba pokožky v týchto krajinách doslova žiari,“ povedala s úsmevom.

Štúdium v Austrálii

Po dobrodružstve v Ázii sa opäť usadila na určitý čas v Londýne. Svoju cestovateľskú zbierku však neuzatvára. Má pred sebou nové výzvy a vízie. „V dvadsiatich rokoch som dostala šancu, aká sa mnohým ľuďom nenaskytne počas celého života. Možno som mala obrovské šťastie. Dobrodružstvo sa ale mojím návratom z Ázie nekončí. Som pripravená na ďalšie zážitky, možnosti a predovšetkým na ďalšiu skúšku života, pretože mi k prívlastku pracujúca a cestujúca pribudne opäť prívlastok študujúca,“ uzavrela Dominika Kopinská, ktorá sa už v týchto dňoch balí do Austrálie, kde nadobudne nové vedomosti týkajúce sa biznisu a manažmentu.