Teplo dolieha aj na zver. Tá hľadá tieň a vodu
Teploty v týchto augustových dňoch poľahky prekračujú tridsať stupňov Celzia aj vo vyšších nadmorských výškach našich veľhôr. Tatranské lesy, preriedené lykožrútovou kalamitou, už neposkytujú toľko chladivého tieňa ako v minulosti. Teplo je nielen tu
Počas extrémnych horúčav, aké sú aj v týchto dňoch, zver inštinktívne vyhľadáva tienisté miesta. V pásme lesa poskytujú tieň stromy či vývraty, vo vyšších polohách kamzíkom poslúžia skalné previsy alebo miesta s celodenným tieňom. Zver s obľubou navštevuje miesta, kde sa môže ochladiť aj napiť dostatku vody.
"Takéto miesta voláme kalužiská. Zver sa takto prirodzene zbaví aj rôznych parazitov a dotieravého hmyzu, ktorý ju v týchto dňoch sužuje počas celého dňa. Za kalužiskami je ochotná prejsť aj väčšie vzdialenosti, pretože počas takýchto horúčav mnohé vyschnú. Výnimkou nie sú ani medvede, ktoré sa takisto s obľubou osviežia vo vode,“ hovorí Jozef Hybler, zoológ Štátnych lesov TANAPu.
Lesná zver reaguje na extrémne teplo úpravou biorytmu. Posúva začiatok pastvy na neskoršiu hodinu, aby sa zbytočne nevystavovala vysokým teplotám na slnku. Musia prijímať dostatok vody. Zvieratá dokonale poznajú prostredie, v ktorom žijú a aj počas najväčšieho sucha dokážu nájsť a zužitkovať každú mláku či drobnú bystrinu.
„Takéto cenné informácie si generačne odovzdávajú pri výchove mláďat. U čriedového typu zvierat, napr. vodiaca kamzica alebo jelenica udáva vyberá vhodné miesto na napojenie, ktoré ju ani v minulosti nikdy nesklamalo. Pre nás je to možno zdanlivo nepodstatné, ale pre zvieratá je to často otázka života a smrti. Bez akejkoľvek vody by kamzík či jeleň prežil len niekoľko dní,“ vysvetľuje Jozef Hybler.
Tatranské zvieratá prichádzajú k vode aj za iným účelom ako len kvôli tomu, aby uhasili smäd. „V týchto horúcich dňoch sa často kúpu a kalužia sa,“ dodáva Jozef Hybler.
Poprad24 Foto: Ján Slivenský