V Auschwitzi po sedemdesiatich rokoch

Edita Grosmanová prežila pobyt v Auschwitzi, v piatok sa tam opäť vrátila.

Peter Handzuš
Ilustračný obrázok k článku V Auschwitzi po sedemdesiatich rokoch

Jedna z mála tých, čo prežili pobyt v koncentračnom tábore Auschwitz, Edita Grosmanová, pricestovala do Popradu až z Kanady, aby si v piatok uctila pamiatku obetí holokaustu. V nedeľu 25. marca totiž uplynie presne 70. rokov odvtedy, čo z popradskej železničnej stanice odišiel prvý transport židovských žien a dievčat do koncentračného tábora v Osvienčime. A práve v tomto vlaku bola aj Edita Grosmanová. Pri tejto príležitosti v piatok zo stanice v Poprade vypravili spomienkový vlak po trase, ktorou počas druhej svetovej vojny putovalo tisíc žien a dievčat do pracovného tábora.

„Už po tretíkrát som tu, veľmi sa to tu zmenilo. Ja si myslím, že my sme prežili, aby sme o tom všetkom hovorili. Ja sa bojím, že umriem a nepoviem všetko. Predstavte si, že by sa nikto nevrátil a nikto by o koncentráku nevyprával. Však nebola by história bez vyprávania,“ upozornila Grosmanová, ktorá už niekoľko rokov hovorí verejne o svojom príbehu. Okrem toho, že si v Osvienčime uctila pamiatku obetí holokaustu, počas cesty vlakom študentom prerozprávala časť svojho príbehu. Za približne tri roky zažila v pracovnom tábore veľa zlého.

„Raz sme vyšli do roboty a jeden z tých nemeckých väzňov, bol tam taký obrovský stan a hovorí nám: viete čo je tam v tom stane?, to sú detské topánky. A ten dym, to sú tie deti,“ hovorí o jednom zo svojich zážitkov Grosmanová. Okrem toho jej priamo pred očami zomrela sestra a musela sa vyrovnať s aj ďalšími ranami osudu. „Po pochode smrti vo východnej časti Nemecka bola jedna pani a mala takú divnú hlavu, liezli po nej vši, tak sme sa dostali nejako k petroleju, dali sme jej šatku na hlavu cez noc, a keď sme to ráno zobrali, tak už bola len lebka. Vši jej zožrali celú kožu z lebky. To si neviete predstaviť, sú tisíce a tisíce takýchto vecí,“ hovorí o ďalšej trpkej skúsenosti Grosmanová.

Potrebu pripomínať si hrôzy holokaustu zdôraznila aj dosluhujúca premiérka SR Iveta Radičová, ktorá sa spomienkovej cesty taktiež zúčastnila. „Každý ľudský život je jedinečný a vzácny, a pokiaľ si neuvedomíme, čoho sme boli schopní v minulosti, tak to hrozí, že to budeme opakovať znova. Obávam sa, že to začína prejavmi arogancie, nenávisti, odsudzovania iných, a treba to zastavovať už v zárodku, je to veľmi nebezpečné,“ upozornila Radičová. Tá sa vo vlaku taktiež prihovorila študentom a prečítala aj niekoľko mien obetí holokaustu.

Do koncentračného tábora Auschwitz bolo z územia vtedajšieho Slovenska deportovaných takmer 66.000 židov. Po oslobodení tábora sovietskymi vojakmi v januári 1945 sa ich domov vrátilo len niečo cez 300. Poľský koncentračný tábor ročne navštívi viac ako milión ľudí. Dnes sa k nim zaradili aj študenti zo Slovenska. „O holokauste som veľa počul, ale vidieť to na vlastné oči a predstava toho zla, čo sa tam dialo, ma nenechala chladným. Ten areál je obrovský, nechcem si ani predstaviť, koľko ľudí tu muselo umrieť, je to strašné,“ povedal jeden zo študentov Rastislav Hudec.

Pri príležitosti 70. výročia prvého transportu židov zo Slovenska sa v nedeľu v Poprade uskutoční ďalšia pietna spomienka. V popoludňajších hodinách sa budú klásť vence k pamätníku na železničnej stanici a neskôr sa bude konať aj vernisáž dvoch výstav v Tatranskej galérii venovaných téme holokaustu.

Foto: Branislav Babjak Video: Peter Handzuš

Zdroj: TASR

Tento článok nie je možné komentovať.