V SR je 44 filmových klubov
V SR je 44 filmových klubov, združujú viac ako 6000 milovníkov filmu
Najviac filmových klubov pribudlo na Slovensku okolo roku 2000, kedy v našom priestore existovalo viac ako 70 filmových klubov. „Postupne sa prirodzeným úbytkom počet filmových klubov zastabilizoval na približne 50 dobre fungujúcich klubov vo väčších krajských a v menších mestách,“ uviedla pre TASR riaditeľka kancelárie Asociácie slovenských filmových klubov (ASFK) v Bratislave Silvia Dubecká.
Asociácia na Slovensku momentálne združuje 44 filmových klubov s viac ako 6000 členmi a za dva roky oslávi 20. výročie svojho založenia. Jej cieľom je nákup a distribúcia diel kvalitnej filmovej distribúcie z celého sveta a všestranná pomoc slovenským filmovým klubom.
Sieť 44 filmových klubov však podľa jej slov neznamená, že v inom kine sa filmy ASFK nepremietajú. „Premietame vo všetkých kinách na Slovensku. Filmové kluby majú bonus navyše – v podobe výhodnejších podmienok, metodickej a lektorskej starostlivosti z našej strany,“ vysvetlila Dubecká.
„V rámci SR nemáme problém premietať v artových kinách v miniplexoch, v sieti Cinemax a City Cinemas – kín, ktoré vznikli v Žiline a v Košiciach. Jediný problém máme v Bratislave, kde sa filmy premietajú výhradne za dverami filmových klubov. Ide o zvláštnu filozofiu spoločnosti, ktorá vlastní multiplexy v Bratislave a ktorá si v tomto bezkonkurenčnom prostredí určuje svoje vlastné pravidlá,“ skonštatovala.
Do roku 1993 fungovala Československá federácia filmových klubov, ktorá združovala filmové kluby v celom Československu. Atmosféra filmového klubového života kopírovala dobu, v ktorej existovala. V kluboch mohli diváci vidieť aj „zakázané“ filmy. Veľký boom filmových klubov nastal po roku 1989, keď postupne prichádzali do filmových klubov najkvalitnejšie a najzásadnejšie diela svetovej kinematografie.
V súčasnosti má asociácia približne 320 až 330 „živých“ titulov. Vytváranie filmového fondu sa v nej riadi odlišnými zásadami. „Na rozdiel od komerčnej distribúcie, ktorá distribuuje film len niekoľko mesiacov a potom ho z kín stiahne, kupujeme film na dlhšie obdobie, minimálne takmer vždy na päť rokov, vďaka čomu sa darí vytvárať dramaturgické celky spojené buď s menom režiséra, alebo tematicky,“ podotkla Dubecká.
O výbere filmov do fondu Asociácie filmových klubov rozhoduje dramaturgická skupina asociácie, pričom základným kritériom výberu je požadovaná umelecká kvalita diela. Cieľom kvalitného výberu je podľa Dubeckej neustále dopĺňanie klubotéky o filmy režisérov zásadných mien, ktoré sú vo vývoji kinematografie od začiatku až dodnes prelomové.
„Neustále však dopĺňame aj nové filmy, predovšetkým európskej produkcie, ktoré boli ocenené na filmových festivaloch, alebo významne spoločensky zarezonovali. Na sprístupňovanie týchto najnovších kinematografických diel môžeme získať aj prostriedky z európskych grantov,“ uviedla Dubecká. Zdôraznila, že okrem európskej kinematografie sa orientujú na tvorbu z celého sveta. Ako príklad uviedla v slovenských kluboch obľúbenú ázijskú kinematografiu, mexické alebo nezávislé americké diela.
Na Asociáciu slovenských filmových klubov sa podľa jej slov v posledných rokoch stále viac obracajú slovenskí producenti. ASFK sa zároveň stala takmer výhradným distribútorom zásadných dokumentárnych slovenských a českých filmov. Patria sem Slepé lásky Juraja Lehockého, Osadné Marka Škopa, 66 sezón Petra Kerekeša alebo český dokumentárny film Heleny Třeštíkovej Katka.
Aj keď nákup filmov prebieha tak ako u iných subjektov s rovnakým zameraním, vďaka systému rôznych grantových podpôr, tieto tvoria približne len 50 percent z celkového rozpočtu na film. „Zvyšok musíme vykryť z našich tržieb alebo iných zdrojov,“ uviedla Dubecká. Pokiaľ si divák klubového predstavenia v zahraničí za kvalitu pripláca, na Slovensku zo zrejmých dôvodov predstavuje cena vstupného do filmového klubu približne polovicu ceny lístka ako na premietaní komerčného titulu. „Ide totiž zväčša o študentov a mladých ľudí, ktorí nemajú finančné prostriedky navyše a my ich nechceme cenou vstupného z kina vyhnať, naopak skôr pritiahnuť.“
Podujatia filmových klubov môže okrem držiteľov členských preukazov navštevovať ktorýkoľvek záujemca o kvalitné filmové umenie. Úlohou filmového klubu je aj sprostredkovanie informácií o danom diele, preto sa pri ich návštevách diváci stretávajú aj s lektorskými úvodmi k predstaveniam a následnými diskusiami.
„Ľudia sa nerozídu len tak bez slova. Porovnateľná situácia je v Českej republike, kde je asi 120 filmových klubov, ale aj tí nám závidia našu klubovú rodinu. Paradoxne možno práve preto, že sme menšia krajina a okruh klubových divákov je užší, vnímame sa intenzívnejšie. Klub by mal byť miestom pre diskusiu a miestom, kde sa odohráva viac ako len samotné vzhliadnutie filmu,“ dodala Dubecká.
Zdroj: TASR
Súvisiaci článok: http://www.poprad24.sk/news.php?…