V Tatrách sa začalo jarné rojenie lykožrúta

„V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi ide tentoraz o zvláštnu anomáliu, kedy sumár efektívnych teplôt vytvoril vhodné podmienky na rojenie podkôrneho hmyzu už začiatkom apríla, no pre náhle ochladenie k jarnému rojeniu hmyzu napokon v tomto termíne nedošlo,“ vysvetlil Ján Ferenčík z Výskumnej stanice (VS) ŠL TANAPu.

Včasná aktivita podkôrneho hmyzu je odrazom vývoja tatranských klimatických podmienok. Relatívne teplá zima a vysoké teploty v marci spolu s extrémne nízkou vlhkosťou vzduchu napomáhajú podľa vedúceho VS ŠL TANAPu Petra Fleischera vývoju podkôrneho hmyzu. „Ak by sa neochladilo a k jarnému rojeniu by došlo už 7. apríla, bola by väčšia šanca, že sa počas roka vyvinie viac generácií podkôrneho hmyzu. Pritom celá populácia lykožrúta by mohla byť silnejšia,“ upozornil Fleischer.

Postup lykožrútovej kalamity v TANAPe sa po roku 2007 podľa neho síce spomalil, ale nezastavil. Ročne pribudne na území TANAPu v správe ŠL TANAPu okolo 1100 hektárov suchého lesa. Od novembra 2004 takto lykožrút zničil už viac ako dva milióny stromov na ploche presahujúcej 6600 hektárov vetrom nepoškodeného lesa. Viac ako polovica z tohto množstva je podľa Fleischera v bezzásahovom území ochrany prírody, v ktorom dochádza k množeniu podkôrneho hmyzu. Poškodené sú tak lesy v Tichej, Kôprovej, Mengusovskej i Bielovodskej doline.

„Minulý rok napriek nepriaznivým klimatickým podmienkam, kedy bolo teplo, ale mimoriadne vlhko, populácia podkôrneho hmyzu nezaznamenala žiadnu ujmu, ani na početnosti, a ani na zdravom stave,“ porovnal Fleischer. Výsledky, ktoré má k dispozícii VS ŠL TANAPu naznačujú, že ani predátori tohto škodcu tatranských smrekov nie sú faktorom, ktorý by dokázal šesť rokov po kalamite situáciu zvrátiť. „Ich početnosť je veľmi nízka, je teda viac ako isté, že aj v tomto roku príde TANAP o ďalšie stovky hektárov zeleného lesa,“ uzavrel Fleischer.

Texrt+foto: TASR