Peter Handzuš Správy Recept na dnes

Vianoce na severnom Spiši: Rozdiely vo zvykoch a jedlách od dediny k dedine

Región severného Spiša a Pienin vyniká niekoľkými nezameniteľnými prednosťami. Na rozlohou neveľkej ploche je bohatstvo prírodné, kultúrne, architektonické, ale aj etnografické.

Ilustračný obrázok k článku Vianoce na severnom Spiši: Rozdiely vo zvykoch a jedlách od dediny k dedine
Zdroj: TASR

„Na tomto území žijú okrem Goralov z oblasti Pienin aj Rusíni či Karpatskí Nemci. Každé etnikum si zachovalo svoje vlastné tradície, a to aj počas najkrajších sviatkov v roku, počas Vianoc,“ zdôraznila riaditeľka oblastnej organizácie cestovného ruchu Severný Spiš Pieniny Erika Šalátová.

Duchovná podstata vianočných sviatkov je podľa nej v súčasnom svete konzumnej spoločnosti zatláčaná do úzadia. Z mnohých slovenských domácností sa vytrácajú typické zvyky, ktoré so sviatkami súvisia a reťaze omotané okolo stola, šupiny kapra ukryté s peniazmi pod obrusom, oplátky namočené v mede, či prekrajovanie jabĺčka sú dnes skôr raritou. „Nie však na severnom Spiši a v Pieninách. Prežívanie adventu a samotných Vianoc najlepšie vystihuje slovo rôznorodosť. U Goralov sa zvykne večerať na Štedrý deň už za východu prvej hviezdy. Stôl sa prehýba pod váhou dvanástich rôznych jedál,“ ozrejmila Šalátová.

Dodala, že s prípravami sviatočnej večere sa začína na svitaní a od skorého rána rozvoniavajú pripravované dobroty. Pečú sa posledné koláče a nemalú pozornosť si vyžaduje aj zdobenie sviatočného stola, ku ktorému neskôr zasadne celá rodina. „Jednou z prastarých tradícií je bohaté, viac-menej intímne, hodovanie v predvečer sviatku narodenia Ježiša Krista na tzv. viliju. Na vianočný stôl prichádza viac jedál, z ktorých každý člen rodiny je do sýtosti, aby nehladoval po celý ďalší rok. Podľa všeobecnej povery, má byť stôl bohato prestretý. Prednosť majú jedlá, ktoré symbolizujú plodnosť a hojnosť – napr. kaša, mak, šošovica, hrach a ďalšie,“ opísala Šalatová.

Veľkú pozornosť ľudia venujú aj úprave stola, ktorý prekrývajú bielym obrusom, pod ním je ukrytý buď menší chlebík alebo obilie, aby ho aj v budúcom roku bolo dostatok. Počas štedrovečernej večere nemohol nikto odísť od stola, okrem gazdinej, ktorá nosila jedlá, pretože by to znamenalo, že by rodina v budúcom roku nebola pohromade. Po večeri sa ľudia v očakávaní narodenia Krista stretávali na polnočnej omši, a tak je tomu dodnes. „Ak sa do rodiny vydala nová žena, prípadne sa do nej priženil muž, zvyky a tradície sa pomiešali,“ doplnila Šalátová.

Pre ľudí z tohto regiónu sú Vianoce posvätné, rovnako ako tradície, ktoré sa im podarilo zachovať, a to aj napriek dnešnej uponáhľanej dobe. Zároveň sa nátura tamojších ľudí vyznačuje toleranciou, najmä v rodinnom kruhu. „Preto sa vieme prispôsobiť zvyklostiam aj nových členov. Napriek tomu, že sme malý región, každá obec a každá rodina má svoje vlastné zvyky,“ konštatovala Šalatová.

Vo Veľkom Lipníku sa napr. večera začína kúskom chleba s cesnakom, aby bola rodina po celý rok zdravá. Následne sa podávajú varené omastené bobaľky pripravené nasladko, symbolizujúce veľké jačmenné klasy. „Ďalším chodom je horochová polievka s gribami, slifčanka z uvarených sušených sliviek, ktorá sa podáva so zemiakmi alebo bez nich. Nechýba pôstna kapustnica. V Starej Ľubovni má zabezpečiť dostatok peňazí šošovicová polievka, ale jedáva sa aj fazuľová či hubová. V ďalších obciach regiónu severného Spiša a Pienin sa konzumujú na Štedrý večer aj rezance s makom, pirohy s lekvárom, halušky, fazuľa pripravená nakyslo, zočurka s juhom, čiže varené zemiaky so sušenými hubami a šťavou z kyslej kapusty. Pečú sa rôzne koláče z kysnutého cesta, napríklad okrúhly zvaný kuch a gruľovník so zemiakovou plnkou,“ vymenúva chody Šalatová.

Zdroj: TASR

Rýchle správy

Najčítanejšie