Viliam Kubovčík: Plachteniu na vetroni sa nič nevyrovná

**Pán Kubovčík, lietaniu sa venujete 30 rokov, ste aktuálny majster Slovenska v tomto športe, viete o ňom prakticky všetko. Mnohí ale o bezmotorovom lietaní veľa nevedia, skúste im túto športovú disciplínu priblížiť. ** Štandardné bezmotorové lietanie je v letectve ten najbežnejší, resp. najrozšírenejší šport. Využívaný je tu základný princíp v atmosfére, tzn., že vznikajú striedavé prúdy uvoľňovaním teplého vzduchu, keď slnko svieti na zemský povrch a ten sa nerovnomerne ohreje, takže niekde je vzduch teplejší aj o 5–7°C ako inde v okolí. Tu sa potom akýsi „valec“ tiahne hore do výšky dvoch, troch kilometrov, kde potom tento vzduch vytvára mrak – kumulus. To je vrchol stúpavých prúdov, ktoré sa pilot snaží čo najviac využiť, dostať sa hore a letieť veľkou rýchlosťou do ďalšieho najbližšieho stúpavého prúdu, resp. využiť celú ich sériu za sebou, letieť v priestore a ďalej pokračovať do cieľového bodu.

Koľko kilometrov sa na pretekoch bez motora lieta? Na Slovensku sa na súťažiach vo všeobecnosti robia zhruba dvesto až päťsto kilometrové prelety. To je také štandardné rozpätie. Lietavame však aj dlhšie prelety. V Austrálii som napr. uletel jedenásť 1000 kilometrových preletov. Aj na Slovensku mám viacero rekordov na dlhých tratiach. Rádovo sa letia osem až jedenásť hodín. A preletieť 1000 kilometrov bez kvapky benzínu, to je neopísateľné.

Lieta sa v dvoch triedach – klubovej a kombinovanej, aký je medzi nimi rozdiel? Do klubovej triedy patria tie najbežnejšie klzáky, ktoré sa používajú v kluboch. Ich cena sa pohybuje od desať do dvadsaťtisíc eur. Kdežto kombinovaná trieda to už sú vlastne najväčšie výdobytky techniky. Jednoducho vetrone najvyššieho a najnovšieho rangu. Každý jeden stojí viac ako 100 tisíc eur.

**Aby sa lietadlo, ktoré nemá motor, udržalo vo vzduchu, zrejme musí spĺňať určitý váhový limit. ** Usporiadateľ súťaží nikdy váhu vetroňa neobmedzuje. Lietadlo však má svoju maximálnu štartovaciu váhu a tú pilot musí dodržať. To je základná vec. Keď totiž pilot predpokladá dobré podmienky a dobré stúpavé prúdy, tak si dolieva viac vody. Konštruktér však musí lietadlu garantovať, že to vydrží a tam sa to musí zastaviť.

Spomínali ste dolievanie vody, čo to znamená? Ide o vodnú záťaž krídel. Vetroň má určité plošné zaťaženie, určitú váhu a v ovzduší stúpa v už spomínanom stúpavom prúde. Keď sú tie stúpavé prúdy veľmi silné, dolejem si do krídel napríklad 130 litrov vody, aby som vetroň dostal skoro na maximálnu váhu. Týmto síce strácam na súperov, ktorí sú prázdni, ale keď to vytočím, tak má vetroň s vodou diametrálne inú prenikavosť ako ten prázdny, ktorý sa prepadáva. Vetroň s vodou je potom ako valiaca sa guľa, ktorá s obrovskou zotrvačnosťou preráža vzduch.

[youtube=440,248]h­ttp://youtu.be/4r5QsVpB­iHo[/youtube]

**Poďme teda konkrétne k aktuálnym majstrovstvám. Ako prebiehali? ** Tentokrát skutočne vyšlo počasie. Nikto sa nepamätá, že by sa niekedy v histórii letelo až dvanásť disciplín. Lietalo sa dvanásť dní, jeden deň bol voľný, aby sa piloti mohli skoncentrovať a zregenerovať, nakoľko každý deň letieť päť, šesť hodín, to je naozaj veľké vypätie. Každé ráno sa konal organizačný brífing a tesne pred obedom sa vetrone vytiahli do vzduchu. Trať bola presne určená, tzn. boli dané presné body s presnými súradnicami. GPSko to počíta na milimetre presne.

A čo vyhodnotenie, nemôže sa niekto cítiť ukrivdený? Dnes je vyhodnotenie takejto súťaže veľmi jednoduché. Pilot donesie súbor s údajmi, ten sa strčí do počítača a program ho za dve sekundy vyhodnotí. Je to úplne jednoduché, objektívne, nič sa nedá oklamať. Počítač dokáže vyhodnotiť, či pilot neprekročil maximálne výšky, alebo či sa nedostal do zakázaného priestoru, ktorých je na Slovensku pre športových letcov skutočne neúrekom a povolené sú len pre riadiace veže a vojakov.

Lietate desiatky rokov, je nejaký rozdiel medzi lietaním kedysi a dnes? Kedysi bolo viac pilotov, konkurencia bola naozaj väčšia. Predsa len, bol komunizmus a všetko bolo zadarmo. Kto chcel, dostal všetko potrebné od štátu. Teraz si to musíme platiť, o to viac si to však ceníme. Rozdiel je tiež samozrejme i po technickej stránke. A to veľmi veľký. Kedysi sme mali lietadlá, ktoré absolútne nedosahovali svetovú úroveň. Teraz už aj bežní ľudia majú vetrone, ktoré sú v absolútnej svetovej špičke, čo sa týka ich konštrukcie, výroby a výkonov. Vetrone v kombinovanej triede už dosahujú rýchlosť skoro 1:50, čo znamená, že dokážu z jedného kilometra výšky preletieť 50 kilometrov. Ak sa chcem napríklad dostať z Popradu do Martina, tak mi na to stačí výška dvoch kilometrov. A to je naozaj úžasné.

**Stali ste sa majstrom Slovenska 2012, spomínate si aj na svoje ďalšie letecké úspechy? ** Prvýkrát som sa stal majstrom Slovenska v roku 1986, odvtedy sa mi to podarilo viackrát. Tento rok to však považujem za akúsi satisfakciu, nakoľko „moja“ kombinovaná trieda je dnes už naozaj silne obsadená. Klubová trieda má ďaleko menej vetroňov, v minulosti to bolo presne naopak. Vidím, ako sa postupne piloti z klubovej triedy transformujú do kombinovanej, čiže super triedy a konkurencia tak narastá. Tento rok súťažila u nás napr. i majsterka Európy, či majsterka sveta. Som rád, že sa mi to podarilo takto ustáť po tých dvanástich disciplínach. Okrem toho som bol na majstrovstvách sveta v roku 2006 vo Švédsku štvrtý, pred rokom piaty na majstrovstvách Európy v Nitre, a tiež štvrtý na rovnakých majstrovstvách pred šiestimi rokmi.

Máte ešte vôbec nejaké ambície, čo sa bezmotorového lietania týka? Na najvyšších súťažiach som sa vždy umiestňoval okolo toho štvrtého, piateho miesta, na „bedňu“ sa mi nikdy nepodarilo dostať. A teraz to už asi prenechám mladším.

Museli ste niekedy použiť padák? Nie, nikdy. A dokonca som to ani na vlastné oči nevidel.

**Lietate skutočne veľa. Cítite sa bezpečnejšie ako pilot alebo ako pasažier? ** Určite ako pilot. Viete, keď človek sám riadi lietadlo, je to úplne iný pocit. Lietam dosť veľa aj na motorových lietadlách, v poslednej dobe sa mi zapáčili výlety po Európe. Je to skutočne pekná záležitosť, ale plachteniu na bezmotorovom lietadle sa to nevyrovná. Povedal by som, že to je to najkrajšie, čo v lietaní existuje. Je to nádherný koníček, ale treba mu obetovať veľmi veľa času a peňazí.

A je to váš jediný koníček, alebo sa venujete aj niečomu inému? Keď je čas, rád chodím plachtiť, či už na Liptovskú Maru, kde máme oddiel alebo do Chorvátska, kde sa na jar a na jeseň konajú regaty. Sme partia siedmich pilotov a veľmi radi sa týchto regát zúčastňujeme. Párkrát sme sa aj umiestnili. Aj teraz na jar sme jednu vyhrali. A o dva dni odchádzam do Chorvátska znova.

Poprad24 Foto: Branislav Jesenský – gliding.sk Video: youtube.com