Vysádzanie stromčekov vysoko v horách: Kým sa roztopí sneh, uložia ich do snehových jám
Kým sa sneh vo vyšších nadmorských výškach v kalamitnom území, na ktorom sa majú vysádzať nové stromčeky, roztopí, uložia ich lesníci do snehových jám, ktoré už v súčasnosti naplnili snehom. Sadeniciam tak predĺžia vegetačný pokoj.
„Práve na to využívame už spomínané snehové jamy,“ dozvedáme sa od Ivana Šoltýsa z odboru starostlivosti o lesy Štátnych lesov TANAPu. „Sú to zariadenia, ktoré sú vybudované z betónových stien alebo ako zrubová stavba, zapustené do zeme. Dôležité je, aby boli vybudované na miestach, ktoré okolité prostredie udržiava v chlade čo najdlhšie a sneh sa v nich odtápal čo najmenej. Teda v dolinkách, tienené hustým porastom. Je dobre, ak sú dvere orientované na sever. Pretože dvere sú najslabším miestom z pohľadu výmeny tepla medzi vonkajším prostredím a vnútrom snehovej jamy.“
Sneh v snehových jamách sa prikrýva vrstvou pilín tak, aby sadeničky, keď sa budú ukladať do jám, neležali priamo na snehu, ale aby si vlhkosť dokázali potiahnuť z pilín, ktoré nasajú vodu zo snehu. „V minulosti sme používali aj ľad, ktorý sme rezali na jazierku v Tatranskej Lomnici. Aj to bol dobrý spôsob, ako zabezpečiť podmienky na uskladnenie sadeníc po tom, ako sa vyberú zo zeme a predtým, ako sa do zeme opäť zasadia,“ konštatuje Ivan Šoltýs.
Predĺženie vegetačného pokoja vyzdvihnutých sadeníc zo záhonov v lesnej škôlke je teda dôvodom ich dočasného uskladnenia v snehových jamách. V tomto roku obnovia Štátne lesy TANAPu v nimi spravovanom území Tatranského národného parku približne stošesťdesiat hektárov kalamitných plôch. Potrebovať na to budú približne tristotridsaťtisíc sadeníc stromčekov. V drevinovom zložení bude, vzhľadom na vyššiu nadmorskú výšku, v ktorej sa obnovované územia nachádzajú, prevládať smrek, smrekovec, jedľa a borovica, z listnatých buk, javor, jarabina, jelša či osika.