Výstup na Kriváň patrí medzi najnáročnejšie: Štúr to v polovici 19. storočia ZVLÁDOL

Túra na Kriváň patrí medzi najnáročnejšie túry vo Vysokých Tatrách. Určená je pre ľudí s dobrou fyzickou kondíciou a vhodným výstrojom, vrátane teplého oblečenia a turistických topánok. Turisti si môžu vybrať z niekoľkých východiskových bo­dov.

Do nadmorskej výšky 2 495 metrov sa vybral v polovici 19. storočia aj Ľudovít Štúr (1815–1856) spolu so slovenskými národovcami. Bez funkčného oblečenia, inšpirovaný Tatrancami, ktorí boli na tunajšie podmienky zvyknutí.

Ako pre SITA potvrdila riaditeľka Múzea v Kežmarku Erika Cintulová, naši predkovia síce nepoznali slovné spojenie „funkčné oblečenie“, ale vedeli materiály, ktoré mali k dispozícii, využiť efektívne a účelne.

„Křiváni, na tvém stál sem již temeni, s kterého vážňe na Tatry pozíráš,“ znie úvod básne, ktorú napísal Štúr v roku 1841. V auguste toho roka zdolal Kriváň spolu s Jozefom Miloslavom Hurbanom, Michalom Miloslavom Hodžom a ďalšími národovcami.

Pri bežnom nosení ľudia v minulosti v podtatranskej oblasti aj počas zimy využívali bežne dostupné materiály.

„Predovšetkým ľan mal svoje nenahraditeľné miesto v odievaní. Jeho tradícia má dlhoročnú tradíciu takmer päťtisíc rokov, pestoval sa na Orave a na Spiši, a jeho spracovaniu sa venovalo mnoho domácností. Ľanové odevy mali viaceré vymoženosti, čo ocenili už naši predkovia, bolo vzdušné, odolné, trvácne, v zime zahrievali a v lete chladili. V súčasnosti by sme takéto oblečenie mohli charakterizovať ako ekologické,“ opísala Cintulová.

Aj preto bolo jeho využitie podľa jej slov mnohostranné, od posteľného prádla až po vrchné oblečenie.

„Obyvatelia podtatranských oblastí, ale aj bežní návštevníci mali pred horami veľký rešpekt, ale taktiež vnímali vzájomnú symbiózu s prírodou. Neexistovali špeciálne potreby na oblečenie v tomto prípade tak, ako to vidíme teraz. Vychádzali z možností, ktoré mali, a z poveternostných podmienok, ktoré sú, predovšetkým v horských oblastiach, nevyspytateľné,“ dodala.

V zimnom období používali vrstvené teplejšie oblečenie, kožušinové kabáty, čapice, rukavice.

V zbierkovom fonde Múzea v Kežmarku sa podľa jeho riaditeľky nachádza niekoľko zaujímavých fotografií športovcov vo Vysokých Tatrách, rekreantov, ale aj bežných ľudí, ktorí sú dôkazom toho, ako sa kedysi ľudia v týchto oblastiach obliekali.

„Našu pozornosť si zaslúži vzácna fotografia od známeho kežmarského fotografa Istvána Kissa z polovice 19.storočia, na ktorej je zľava nočný strážnik, sprievodca 3. triedy a zberač plesnivcov,“ opísala Cintulová.