Vyznanie môjmu mestu, Popradu
Príďte voliť a voľte srdcom, rozumom a slobodnou vôľou. Mesto, okres i región si to zaslúžia. Naše deti sa nám za to jedného dňa poďakujú, a budú môcť byť hrdí na svoje mesto.
Vážení občania,
v sobotu 15. novembra bude náš hlas i názor najdôležitejší. My všetci
spolu rozhodneme, kto nás nasledujúce štyri roky bude zastupovať, viesť
naše mesto na poste primátora a kto bude spravovať náš majetok. Nebuďme
k nášmu spoločnému majetku a mestu ľahostajní. Zoberte osud do vlastných
rúk, aby to niekto neurobil za Vás…
Príďte voliť a voľte srdcom, rozumom a slobodnou vôľou. Mesto, okres i región si to zaslúžia. Naše deti sa nám za to jedného dňa poďakujú, a budú môcť byť hrdí na svoje mesto.
Ak si zvolíme za primátora v meste Poprad človeka, ktorý má víziu, ktorý komunikuje, spolupracuje a spája, pozdvihne sa mesto, okres i celý región.
MÁTE TAKÉHO KANDIDÁTA? JEDEN TAKÝ JE…
- Ako poslanec mestského zastupiteľstva s ľuďmi komunikuje, spolupracuje a zaujíma sa o život obyvateľov nášho mesta
- Je ekonóm, štvrtý rok poslanec mestského zastupiteľstva, pozná dôverne pomery, potreby a možnosti Mesta Poprad
- Je poslancom zastupiteľstva Prešovského samosprávneho kraja a členom Komisie regionálneho rozvoja a cestovného ruchu
- Má najväčšie predpoklady zo všetkých kandidátov byť úspešný pri získavaní eurofondov potrebných na rozvoj infraštruktúry a vzdelávania v meste
- Jeho vyvážený volebný program dáva reálne predpoklady pre ďalší
rozvoj Mesta Poprad a nášho regiónu
…POZNÁTE JEHO MENO?
…AK NIE, POŠEPKÁME VÁM – JE TO
JOZEF ŠVAGERKO…
Vyznanie môjmu mestu, Popradu
Sú,
zaiste sú aj krajšie mestá.
Hrdé a zvodné.
Hrajú iskierkami veľkých promenád
a šnúry drahocenných perál
si pyšne držia nad záňadrím.
Sú plné kriku, hukoty a vravy.
A vábia – prskavkami i ohňostrojmi,
Až sa ti zahmlí v očiach
od toľkej ponúkanej slávy.
Sú,
zaiste sú aj krajšie mestá.
Ibaže
tu je domov náš,
chlieb náš každodenný.
A korene máme hlboko v tejto zemi.
Tak dlhým časom
Rodilo sa naše mesto
z detí, stromov a kameňa.
Ale každý kameň sa časom otesá,
ak naňho príliš dlho hľadíš.
A ak ho pohladíš,
zmení sa kameň na TVÁR.
A potom má mesto modré oči
a zaľúbení si spievajú.
Mesto sú dve dlane
uprostred ulice,
keď padá dážď.
Mesto sú dve slzy
padnuté na líce.
A ty sa usmievaš.
A potom
Unavený z prachu ciest
z nevľúdnych miest
pochopíš,
že najkrajšia báseň
je návrat domov.
Lebo:
tu nie je nikto on,
tu nie sú žiadni oni,
tu ste vy,
tu si ty,
tu som ja.
Tu sme iba my, naši.
Chodíme tvárou popri tvári
a zrazu sa nám marí,
že od človeka k človeku
je práve na podanie ruky.
Dnes už viem,
že na to,
aby si mohol povedať:
milujem túto zem,
musíš ju oplodniť
A až potom,
keď zistíš, že počala,
dovolíš padnúť slze na hlinu
a povieš:
Moja rodná.
PhDr. Augustín Kuchár, Poprad 1985
(PR) – Za obsah zodpovedá objednávateľ tejto tlačovej správy. Jeho názory sa nemôžu spájať so stanoviskami a postavením siete portálov Global 24.