Záchranári po návrate z Filipín: Najhoršie bolo, keď sme nedokázali pomôcť
Z tajfúnom postihnutých Filipín sa domov vrátili aj záchranári z nášho mesta. Na mieste nešťastia ošetrili skoro 2000 ranených a chorých miestnych obyvateľov. Vystavení boli zrejme aj aktívnej tuberkulóze.
Slovenský Medic team pôsobil v na ostrove Cebu v meste Bogo City po tom, čo dané miesto vytypovala členka Assessment teamu Renáta Penazzi zo Starej Ľubovne, ktora odletela na Filipíny ako prvá, spolu s rakúskymi kolegami.
Slovenskí samaritáni sú pripravení poskytnúť pomoc takmer okamžite. „Máme tím ľudí, ktorí sledujú dianie vo svete, a ak nastane situácia, kde by mohol byť nasadený náš tím, sme pripravení odísť takmer okamžite“, povedala členka prieskumného tímu, Renáta Penazzi.
Ošetrili skoro 2000 pacientov
Slovenskí záchranári z Asociácie samaritánov SR prebrali od izraelskej armády poľnú nemocnicu, v ktorej za 15 dní ošetrili 1870 pacientov. Eva Rodáková a Tomáš Dovjak, záchranári z popradskej nemocnice ošetrovali rany v chirurgickej časti nemocnice.
„Najčastejšie mali postihnuté nohy. Miestni obyvatelia chodia v „žabkách“ a veľmi často mali poprepichované nohy hrdzavými klincami a drevom“, začala hovoriť o svojej práci v tíme záchranárka Eva.
Pri podobných misiách je najväčší problém s vodou a zdravotníckym materiálom. Na Filipínach mali naši záchranári k dispozícii materiál od humanitárnej organizácie Land Aid.
„Ak sa dalo používali sme jednorazové nástroje. Ostatné nástroje sme dezinfikovali v troch druhoch silných dezinfekčných roztokov,“ povedal záchranár Tomáš, ktorý prezradil, že klasický sterilizátor nástrojov nebol k dispozícii v okruhu 200 km od poľnej nemocnice, kde pôsobili.
O nešťastí, ktoré okolo seba videli sa záchranárom nerozprávalo ľahko. „Najhoršie bolo, keď sme niekomu nedokázali pomôcť“, dodala popradská záchranárka Eva.
„Táto misia bola náročnejšia, ako misia na Haiti v roku 2010. Filipíny majú tropické podnebie. Sú tam vysoké teploty a vysoká vlhkosť. Aj psychicky to bolo dosť náročné. Pracovali sme stále na jednom mieste, každý deň 12 hodín,“ spomína Tomáš.
Stretli sa zrejme aj s tuberkulózou
Na ošetrenie do poľnej nemocnice prichádzali miestni obyvatelia a akútnymi ale aj chronickými diagnózami. V niektorých prípadoch mali lekári podozrenie aj na tuberkulózu.
„Prichádzali k nám starší ľudia aj rodičia s malými deťmi. Spektrum diagnóz bol rôzny. Kožné diagnózy, hnačky, pľúcne ochorenia“, rozhovorila sa Katarína Hricišáková, záchranárka zo Smižian, ktorá pracovala na príjmovej ambulancii poľnej nemocnice a prechádzali je pod rukami všetci pacienti s internými diagnózami.
„Najsilnejší zážitok bol, keď k nám prišla mama s dieťaťom v bezvedomí na rukách. Dieťa zrejme niekoľko hodín pred tým vypilo benzín. Nebolo v naších silách dieťaťu pomôcť. Odporučili sme ju na klasickú nemocnicu, ktorá stála vedľa nás, kde by mohli dieťaťu poskytnúť neodkladnú pomoc a následne ho odoslať do nemocnice v hlavním meste. Keďže matka nemala peniaze na ošetrenie, ostala stáť pred nemocnicou s dieťaťom v bezvedomí na rukách a plakala. Do nemocnice ani nevošla, lebo na to nemala,“ povedala o neľahkej misii Katarína.
Lekár tímu je spokojný
„Ak by som mal hodnotiť efektívnosť našej misie na Filipínach, tak v tejto poľnej nemocnici to bolo efektívnejšie ako v roku 2010 na Haiti. Pracovali sme na jednom mieste a mohli sme pacientov podľa potreby ošetrovať aj každý deň,“ zhodnotil misiu lekár Medic teamu, Marcel Sedlačko.
„Som spokojný s prácou nášho tímu. Sú to vzdelaní záchranári, so skúsenosťami aj z predošlej misie, či cvičení doma a v zahraničí. Bol to skúsený tím, na ktorý sa človek mohol spoľahnúť“ uzavral spokojný Sedlačko.
Ničivý tajfún zasiahol územie Filipín 8. novembra, postihnutých bolo viac ako 4 milióny obyvateľov v 36 provinciách. Zhruba 800 tisíc ľudí muselo opustiť svoje domovy. Podľa posledných odhadov má tajfún na svedomí 6 tisíc mŕtvych.
Foto: ASSR
