ZÁHADNÁ Kaplnka v Spišskom Štvrtku: Odkryla zaujímavosti, prišlo sa na ne až teraz, FOTO

Kaplnka Nanebovzatia Panny Márie v Spišskom Štvrtku neďaleko Popradu bola postavená na kamennom podloží. Zistilo sa to počas jej obnovy, ktorá sa začala vo februári.

Pri reštaurovaní vnútorných priestorov sa tiež našla tzv. nika – malý otvor na odkladanie bohoslužobných predmetov. To podľa správcu tamojšej farnosti Jozefa Súkeníka dokazuje, že kaplnka nebola stavaná len na pohrebné obrady, ako sa pôvodne miestni domnievali.

Ťažko odvhlčiť

Kamenné podložie objavili najprv v interiéri a následne aj vďaka sonde z vonkajšej časti pod betónom.

„Zistilo sa, že kaplnku nestavali tak, že by základy vyhĺbili do zeme, ale stavitelia z južnej strany kostola znížili terén až po kamenné podložie a do kameňa vytesali niečo ako vaničku. Do nej postavili zvnútra základy kaplnky,“ objasnil Súkeník.

Vďaka tomu má teda historická stavba dobrú statiku, na druhej strane však bude ťažšie ju odvlhčiť. V súvislosti s novými zisteniami je potrebné prepracovať aj projektovú dokumentáciu obnovy a niektoré stavebné práce sa tak spomalili.

„Okrem sanačných prác sa ráta aj s novým temperovaním, núteným odvetrávaním, elektroinštaláciou, osvetlením či umelecko-remeselnými a reštaurátorskými zásahmi. Vonkajšie aj vnútorné steny, priestory, gotické kamenné ostenia na oknách, rebrá na klenbách aj schodisko bolo potrebné očistiť od nepôvodných omietok, cementu a tmelov. Reštaurujú sa vitráže z prelomu 19. a 20. storočia, v súčasnosti sa realizuje aj odsolenie kamenných stĺpov formou zábalov. Nasledovať bude spevňovanie a tmelenie jednotlivých prvkov a na konci októbra by mal byť zreštaurovaný celý vonkajší plášť kaplnky. O konečnej podobe spodnej časti interiéru sa rozhodne až neskôr,“ doplnil Súkeník.

Trvanie prác

Práce na obnove by mali trvať do októbra budúceho roka.

V súčasnosti sa v neďalekom Jablonove reštauruje aj oltár sv. kríža umiestnený v kaplnke.

Kaplnka bola vo veľmi zlom technickom stave, pamiatku aj podzemnú chodbu, ktorá ju spája s Kláštorom minoritov, devastovala veľmi vysoká vlhkosť a presakujúca voda.

„Cementové omietky z konca 19. storočia spôsobili, že murivo nedýchalo, nasávalo vodu, omietky sa namáhali, boli zasolené, na stenách bola pleseň, v kaplnke zapáchalo a pri dažďoch sa dokonca tvorili mláky vody. Bolo teda nutné urobiť nevyhnutný zásah na jej záchranu,“ priblížil škody Súkeník.

Národná kultúrna pamiatka

Ide o národnú kultúrnu pamiatku z druhej polovice 15. storočia, najprv teda bolo potrebné urobiť viaceré výskumy, posudky a pripraviť projekt.

V roku 2020 požiadala farnosť o dotáciu z Ministerstva kultúry SR, keď už mali pripravené aj stavebné povolenie. Napokon získali z grantu 490-tisíc eur, celkové náklady na projekt sú na úrovni 667-tisíc eur, zvyšok dofinancujú z milodarov a príspevkov veriacich.

Viac záberov nájdete v priloženej fotogalérii.