Zaniknutá osada už nie je stratená: Šoldov s odkazom do budúcnosti
Výskumníci v archeologickej lokalite Šoldov do základov umiestnili odkaz. Zaniknutá dedina sa dočkala svojho objavenia i pozornosti slovenských historikov.
Na mieste zaniknutej osady Šoldov v katastri obce Štrba v okrese Poprad už tri roky archeológovia realizujú archeologický výskum. Podľa Mariána Sojáka z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre sa v priebehu tohto roka podarilo vymurovaním nadzákladových častí vytvoriť pôdorys kostola, ktorý tu počas výskumu objavili. Základové murivo sa podľa jeho slov vystavalo z nasucho naukladaných pieskovcových kameňov, na ktoré sa vymuroval nadzáklad.
„Ako odkaz pre budúce generácie sme do pôdorysných základov kostola vložili sklenú fľaštičku s odkazom: Nech slúži ako pamiatka na vykopávky na Šoldove, na ktorom sa stretli ľudia dobrej vôle, zanietení vedci, nadšenci archeológie, histórie tohto kraja a lokálpatrioti,“ uviedol Soják. Do fľaše umiestnili aj dvojeurovú pamätnú mincu s portrétom Ľudovíta Štúra.
Cesta do stredoveku
V priebehu tohto roka archeológovia odkryli aj pivničnú časť jedného z historických príbytkov zo stredoveku a pôvodnú studňu hlbokú zhruba štyri metre. Vo výskume sa v zaniknutej osade Šoldov bude pokračovať aj budúci rok. „V lokalite Šoldov sa realizoval prvý archeologický výskum na konci 19. storočia, avšak nálezy sú nezvestné. Až v rokoch 1951 – 1952 sa tu uskutočnil prvý systematickejší výskum, ktorý zostal komplexne nezverejnený. Jeho najvýznamnejším nálezom bol masívny pieskovcový kríž s rozšírenými ramenami zhruba z 13. storočia, ktorý je akýmsi symbolom Šoldova a histórie Štrby,“ priblížil Soják.
PREČÍTAJTE SI AJ: V zaniknutej osade Šoldov pracujú archeológovia. Chcú zistiť pôvod kostola
Odkrytý nielen kostol s cintorínom
Výskumom, ktorý prebieha na Šoldove v posledných rokoch, sa odkryli zvyšky značne poškodených murív stredovekého kostola z 13. – 15. storočia, prikostolný cintorín, systém opevnenia zložený z dvojitých valov a priekop, ako aj príbytok severovýchodne od kostola. „Získali sa bohaté pamiatky hmotnej kultúry, najmä keramika, kamenná krstiteľnica, zvyšky drevených konštrukcií, početné železné a iné kovové predmety, vrátane mincí z konca 13. – 15. storočia,“ dodal Soják.
Projekt podporilo Ministerstvo kultúry SR dotáciou 10 000 eur. Na prácach v lokalite sa podieľali aj nezamestnaní v rámci projektu obnovy kultúrneho dedičstva. Finančne i s potrebným počtom pracovníkov obci pomohlo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.
