Železnica jej prirástla k srdcu už v detstve
Rozhovor s mladou slovenskou fotografkou Beátou Želtvayovou, pre ktorú je železnica spojením prírody a strojov v jedno.
Minulý rok sa vám podarilo vydať kalendár, na ktorom môžeme vidieť vlaky i peknú slovenskú prírodu. Prečo vám učarovali práve vlaky? V mojej rodine boli železničiari, ktorí pracovali dlhé roky na pôde železnice, a pri rozprávaní sa s nimi ešte v detstve mi železnica prirástla k srdcu. Častokrát mi spomínali zážitky, čo prežili počas svojho pôsobenia v tejto oblasti. Keď som bola malinká, vždy som snívala o modelovej železnici. Železnica ma naučila vnímať aj malé veci, odkryla mi jej históriu, prácu mnohých ľudí, bez ktorých by nemohla existovať. Naučila ma mnoho. Je krásnym spojením prírody a strojov v jedno. Moja mamka pracovala ako fotografka a tieto dva odvetvia sa mi začali spájať a zároveň ma železnica nesmierne fascinovala svojou rozmanitosťou. Máte nejaký fotografický vzor? Naučila som sa fotiť svojim vlastným štýlom. Niekedy v minulosti som pozorovala, vnímala fotografie iných, prípadne sledovala knihy so železničnou tematikou. Snažila som sa im priblížiť. Ako roky bežali aj mne sa štýl fotenia zmenil a začala som pracovať s krajinkou a spájala som železnicu s prírodou. Vnášala som do fotografie dynamiku, pohyb, pôvab a jemnosť. Začala som sa pozerať na železnicu umeleckými očami a hľadala zaujímavé prvky, ktoré zaujmú.
Čo okrem vlakov ešte rada fotíte?
Rada fotím portréty, svadby, deti, prírodu a makrá. Nesmierne ma fascinuje pozorovanie pohybu v prírode, padajúce lístie, žblnkot vo vode, vodopády, dážď, blesky a meniaca sa obloha. Nesmierne rada fotím Tatry, ich farebnosť pri východe slnka, meniacu sa oblohu nad štítmi. Aká je vaša fotografická výbava?
Fotím digitálnou zrkadlovkou značky Nikon. Používam objektívy značky Nikkor: Nikkor- 18–55mm f/3.5–5.6G Nikkor – AF-S DX 55–200 mm f/4–5,6 Nikkor –50mm F1.8 AF D Vo výbave nesmie chýbať aj kvalitný statív, filtre, samospúšť, digitálny blesk.
Ďakujeme za rozhovor.
//„Pri cestovaní vlakom cestujúci sledujú okolitú krajinu, prírodu, vrchy s pocitom, ako to všetko nesmierne rýchlo uteká . Míňajú vlakom návestidlá, tunely, mosty… Mnohé z vecí z vlaku ani nevidia. Je to pohyb, ktorým sú častokrát unášaní… Železnica je nesmierne rozmanitá, zaujímavá a dokáže fascinovať až tak, že sa s ňou spriatelíte. Keď objavíte jej skryté tajomstvá, nazriete na miesta, ktoré z vlaku nevidieť a zachytíte jej pohyb, očarí Vás. Otvára Vám dvere k prírode, sprevádza Vás. Je všade na okolí. Je len na Vás, ako ju dokážete zachytiť, ako sa k nej postavíte, aby ste ju stvárnili. Po čase ste tu Vy a ona. Na každom kroku spolu, kráčate… Koľajnice sú pôdou – sú mi k srdcu nesmierne blízke. Železnica ma naučila vnímať aj malé veci, odkryla mi jej históriu, prácu mnohých ľudí, bez ktorých by nemohla existovať. Naučila ma mnoho. Je krásnym spojením prírody a strojov v jedno. V peci sa pri nostalgických jazdách opäť rozhorí oheň, okolie zahltí dym a vôňa pary nám pripomenie dokonale nostalgiu minulosti. Každý kúsok cesty, každý pohyb je súčasťou trpezlivej práce ľudí, ktorí sú jej súčasťou. Bez nich by tu nebola. Pre tých, ktorí vždy s úsmevom vypravili moju cestu za fotením…“ //(Prevzaté z kalendára Bey Želtvayovej)
Viac fotografií nájdete na:
www.beafoto.fotopage.sk www.memories.fotopage.sk
