Správy

Čo sa tam dialo? My sme les dáva pre ťažbu v Kôprovej doline v TANAP-e podnet na inšpekciu

Neďaleko miesta ťažby boli podľa neho nájdené aj pobytové znaky vzácneho a ohrozeného hlucháňa hôrneho.

Ilustračný obrázok k článku Čo sa tam dialo? My sme les dáva pre ťažbu v Kôprovej doline v TANAP-e podnet na inšpekciu
Zdroj: TASR/Jaroslav Novák

Iniciatíva My sme les podáva pre ťažbu v rezervácii Kôprová dolina v Tatranskom národnom parku (TANAP) podnet na Slovenskú inšpekciu životného prostredia (SIŽP).

Ťažbu mala podľa iniciatívy vykonávať Správa TANAP-u pred niekoľkými dňami na štátnych pozemkoch v rezervácii.

Hoci sa realizovala mimo jej najprísnejšie chránenej časti, Ondrej Kameniar z iniciatívy upozorňuje, že ide o chránené vtáčie územie, územie európskeho významu, aj biosférickú rezerváciu.

Vyťažené mali byť prevažne stojace suché smreky, z ktorých už vyletel lykožrút a podľa iniciatívy teda nepredstavovali žiadne riziko z hľadiska premnoženia podkôrneho hmyzu.

Dôležité pre ekosystém

„Otázna je aj ekonomická návratnosť ťažby takéhoto čiastočne znehodnoteného dreva. No najdôležitejšie je, že stojace suché stromy sú z ekologického hľadiska veľmi dôležité pre lesný ekosystém,“ skonštatoval Kameniar s tým, že takáto drevná hmota poskytuje viacerým vzácnym druhom vtákov možnosti na hniezdenie.

Neďaleko miesta ťažby boli podľa neho nájdené aj pobytové znaky vzácneho a ohrozeného hlucháňa hôrneho.

„Zdá sa, že toľko očakávaná a prepotrebná reforma národných parkov, ktorú spustila ešte predchádzajúca vláda, napredovať tak skoro nebude. Žiaľ, namiesto jej napĺňania sme svedkami takých vyhlásení čelných predstaviteľov Ministerstva životného prostredia SR, takých personálnych výmen a takých krokov namierených proti prírode, ktoré nás v ochrane prírody vracajú o niekoľko desaťročí naspäť,“ upozornil Karol Kaliský z Iniciatívy My sme les, ktorý ťažbu zdokumentoval.

Pripomenul, že štátne pozemky sa za minulej vlády dostali spod pôdohospodárov do rúk ochranárom a teraz ide o to, či si „zachovajú svoju odbornosť alebo podľahnú politickým tlakom, developerom, drevárskej a poľovníckej loby.“

Odsúdený za pytliactvo

Súčasný poverený riaditeľ Správy TANAP-u Peter Olexa nedávno čelil aj kritike verejnosti za to, že bol v minulosti odsúdený za pytliactvo.

Ťažbe priamo na mieste bránili mimovládne organizácie. O ťažbu kalamitného dreva sa zaujímala aj Európska komisia.

Slovenská inšpekcia životného prostredia potvrdila, že sa touto ťažbou dreva bude zaoberať. Uviedol tak hovorca inšpekcie Dávid Vido s tým, že zaevidovali podnet zo strany spomínanej iniciatívy a v najbližších dňoch začnú vo veci vykonávať štátny dozor.

„O jeho výsledkoch budeme verejnosť informovať,“ do­dal.

Odbor komunikácie Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR v reakcii na informácie iniciatívy My sme les uviedol, že vykonaná náhodná ťažba na štátnych pozemkoch v Správe TANAP-u bola spracovaná v súlade s platnou legislatívou a platným rozhodnutím príslušného orgánu ochrany prírody z decembra 2020.

Reakcia ministerstva

Tá má platnosť až do roku 2026.

„Vo veci rozhodlo ešte Budajove vedenie envirorezortu a vyjadrovala sa k nej aj odborná organizácia ochrany prírody – Štátna ochrana prírody SR. So spracovaním náhodnej ťažby sa začalo ešte na jeseň v roku 2023. Z dôvodu nepriaznivého počasia boli práce ukončené až v mesiaci február 2024,“ objasnilo ministerstvo s tým, že v prípade ďalších nepredvídateľných situácií budú aj naďalej jeho organizácie postupovať v zmysle platnej legislatívy.

ilustračné foto

Zdroj: TASR
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM