Veterán Štefan Miklánek: Zažil vylodenie v Normandii a porozprával sa aj s kráľovnou
6. júna sme si pripomenuli 70. výročie vylodenia v Normandii. Jedným z mála pamätníkov, ktorí zažili peklo operácie Overlord, je aj Štefan Miklánek. Do bojov za slobodu sa zapojil ako zástupca veliteľa tanku M4 Sherman.
Pri príležitosti tohoto významného výročia sa s veteránom Štefanom Miklánekom na pôde popradskej radnice stretol 1. viceprimátor mesta Adrián Kormka. Štefan Miklánek opustil domov v roku 1939. S rôznymi peripetiami sa cez Maďarsko, Rumunsko a odtiaľ loďou dostal do Bejrútu, kde vstúpil do formujúcej sa Československej divízie.
Začínal pri koňoch
Cez Francúzsko sa 17-ročný mladý vojak (ktorý musel klamať, aby ho vôbec zregrutovali) dostal až do Anglicka. Pôvodne začínal pri koňoch, no podarilo sa mu urobiť kurz radistu a nakoniec sa so skupinou 21. armádnej skupiny generála Montgomeryho zúčastnil na vylodení spojeneckých armád a otvorení západného frontu.
Kráľovná bola zvedavá
Počas pobytu v Anglicku sa Štefan Miklánek stretol s britskou kráľovnou matkou Alžbetou. “Kráľovná raz navštívila vojenský klub, kde som bol ubytovaný. Veliteľ zavolal dvoch kanadských letcov, austrálskeho pilóta a mňa. S Kanaďanmi prehovorila dve vety, ale odo mňa chcela vedieť, ako som sa dostal do Británie. A ja som mal o čom hovoriť. Tak sme debatovali hádam aj desať minút,” spomína s úsmevom na stretnutie s kráľovnou Štefan Miklánek.
Vojaci, ktorí bojovali na Západnom fronte, to v komunistickom Československu nemali ľahké. Štefanovi Miklánekovi pomohla nakoniec jeho špecializácia rádiotelegrafistu a dostal prácu na popradskom letisku, keď pred tým musel pracovať v miestnej vagónke. Za účasť v bojoch dostal veterán množstvo vyznamenaní, no najviac si cení Rad Čestnej légie, ktorú dostal od fráncúzskeho prezidenta.
Kde boli poslanci?
Milú slávnosť trocha skazilo to, že obecenstvo tvorila okrem blízkej rodiny zaslúžilého veterána len hŕstka novinárov. Na slávnostnom prijatí sa nezúčastnil ani jeden mestský poslanec.
Životný príbeh vojenského veterána Štefana Mikláneka v skratke si môžete prečítať tak, ako zaznel v príhovore viceprimátora Adriána Kromku.
Milý pán Miklánek,
vážime si Vaše rozhodnutie – vtedy v roku 1939 opustiť Slovensko a vstúpiť do Československej divízie, formujúcej sa vo Francúzsku a bojovať na strane spojencov.
Určite Vaše rozhodnutie nebolo jednoduché, jednoduché pre 17-ročného mladého muža, ktorého v dohodnuté ráno kamarát nechal ísť na strastiplnú cestu samého. Rozhodli ste sa správne, pre správnu vec. Veľká odvaha a pevná vôľa vám pomohli prekročiť hranice a jedinou vašou túžbou bolo pripojiť sa k statočným mužom. Prešli ste Maďarsko, dostali ste sa do Rumunska, s priateľom Tomečkom vás zajali za ilegálne prekročenie hraníc. Po prepustení ste zamierili do prístavnej Konstance, odtiaľ plavbou do Marseille. Zaradenie k jazdeckej eskadróne, preradenie do telegrafného kurzu a následne vás čakali prvé chvíle na bojovom poli.
Po beznádejnej situácii na francúzskom fronte sa pre vás stalo jediným východiskom preplaviť sa k anglickým brehom. 24 hodinové nasadenie denne, oblasť, ktorá kvôli bezpečnosti bola obohnaná ostnatým drôtom a zamínovaná, to všetko tam na Vás čakalo.
Vo zväzku 21. armádnej skupiny generála Montgomeryho ste sa zúčastnili v júni 1944 vylodenia v Normandii, tu ste prežili najväčšie bojové peklo.
Neskôr ste sa dostali do obrnenej brigády, ako tankista ste bojovali proti Nemcom.
Jeden útok bol pre všetkých najťažším, keď ste prišli o svojho veliteľa, posily nedorazili a Vy ste museli riskovať holé životy útekom z tankov. Paľba od nemeckých vojakov vás tesne minula a všetko šťastie v tej chvíli stálo na vašej strane. Áno, padlo veľa vojakov, veľa vašich kamarátov, no Vy ste ostali silný.
Neskôr ste prešli spod kanadského pod americké velenie, a keď sa vojna skončila, pôsobili ste v americkom pásme v západných Čechách.
Po vojne ste sa hneď zapojili do aktívneho života. Kurz rádiotelegrafistu, ktorý ste absolvovali ešte vo Francúzku sa ukázal ako veľmi užitočný. Bol dobrou kvalifikáciou pre zamestnanie na pražskom letisku a neskôr na letisku Poprad-Tatry. Začiatkom 50. rokov pokračoval Váš život v Bratislave. Spoznali ste Annu, svoju budúcu manželku, ktorá vám bola blízka každou stránkou svojho života.
Anna, jedna z prvých pilotiek Československa vás zaujala natoľko, že v roku 1951 sa začala Vaša 63-ročná spoločná cesta životom. Toto manželstvo bolo výnimočné, vychovali ste dve deti, syna Štefana a dcéru Annu. Pre svoje vnúčatá Riška, Bašku a Tinku ste veľkým vzorom, boli ste pre všetkých znakom pokoja, zázemia, stability a rodinnej pohody. váš život je hodný povšimnutia a patrí Vám naša úcta.
Stali ste sa držiteľom viacerých ocenení: najvyššieho francúzskeho vyznamenania od prezidenta Chiraca – Rad Čestnej légie, Medaily prezidenta Slovenskej republiky a ceny primátora Mesta Poprad.
Vážený pán Miklánek,
Som nesmierne rád a úprimne sa teším, že ste prijali naše pozvanie na túto malú spomienkovú slávnosť, ktorá je prejavom našho veľkého obdivu a vďaky.
Do budúcich dní Vám želám pevné zdravie, veľa síl a životného optimizmu.
