Atraktívne aktivity na hrade Ľubovňa: Do prezentácie sa zapojí aj obľúbený projekt Dejepis inak

Ľubovnianske múzeum plánuje zreštaurovať omietky i nástenné maľby interiéru kaplnky sv. Michala Archanjela v areáli hradu Ľubovňa. Predpokladaný rozpočtový náklad predstavuje takmer 100-tisíc eur.

Inštitúcia sa bude uchádza o nenávratný finančný príspevok z výzvy Ministerstva kultúry SR v programe Obnov si svoj dom.

Odsúhlasili to prešovskí krajskí poslanci počas zasadnutia Zastupiteľstva Prešovského samosprávneho kraja (PSK). Spolufinancovanie projektu z kapitálových výdavkov rozpočtu kraja má byť vo výške takmer 5-tisíc eur.

Kaplnka sv. Michala Archanjela bola postavená v roku 1647, čo dokazuje text na oválnej tabuli nad vstupom do kaplnky. Z jej staršieho zariadenia sa podľa múzea zachovali tri barokové oltáre a krstiteľnica.

Návrh na reštaurovanie

Reštaurovanie kaplnky sa uskutoční na základe reštaurátorského výskumu, ktorý tam realizovali v roku 2021.

Ako ďalej vyplýva z dôvodovej správy k zastupiteľstvu, návrh na reštaurovanie zahŕňa okrem iného odstránenie sekundárnych zásahov z vrstvy z roku 1647, konzerváciu zachovaných povrchov, modelovanie povrchu na základe zachovaného originálu či estetické zjednotenie vytmelených plôch.

Múzeum v Starej Ľubovni sa chce zároveň uchádzať o financie z Fondu na podporu umenia na projekt s názvom Klenotnica hradu Ľubovňa. Zatiaľ predpokladaný rozpočet projektu je vo výške necelých 60-tisíc eur.

Prezentácia pokladov

Múzeum bude žiadať z fondu o takmer 53-tisíc eur, spolufinancovanie zo zdrojov PSK by bolo vo výške necelých 7-tisíc eur.

„Hlavným cieľom projektu je výskum a prezentácia „pokladov“, najmä šperkov a iných cenností rodiny Zamoyských z pohľadu historického, estetického a prírodovedného. Ďalším cieľom je na základe nových informácií o vyššie uvedených zbierkových predmetoch rozšíriť znalosti o rodine Zamoyských. Výstupy výskumov budú predstavené prostredníctvom prezentačných aktivít počas Noci múzeí a galérií a Hradných dní, a v rámci populárno-náučných sprievodov a sprievodných programov, najmä v podobe divadelných hier,“ uvádza sa v dôvodovej správe.

Súčasťou uvedených pokladov sú predovšetkým šperky a vzácne tkaniny a pamiatky po dvoch princeznách, ktoré pôsobili na hrade Ľubovňa – Karolíne de Bourbon (1856–1941) a Izabele de Bourbon (1904–1985).

Pomôže aj Dejepis inak

Práve týmto osobnostiam je venovaná aj dlhodobá výstava v rámci expozície na hrade.

Projekt Klenotnica hradu Ľubovňa tiež počíta s výskumom zbierkových predmetov, digitalizáciou novonadobudnutého fotoalbumu rodiny Zamoyských a ďalších dokumentov zo zbierkového fondu, preklad knihy venovanej životu Izabely de Borbón Zamoyskej zo španielčiny do slovenčiny, i preklad svadobného príhovoru biskupa pri príležitosti svadby Andreja Zamoyského a Karolíny de Bourbón z 19. novembra 1885 v Paríži.

„Vyvrcholením projektu budú tri aktivity, a to prezentácia šperkárskeho umenia a pokladov rodiny Zamoyských v populárno-náučnom videu Dejepis inak, príprava novej dlhodobej výstavy „Klenotnica hradu Ľubovňa“ a treťou aktivitou bude workshop so šperkárskym zameraním s doplnkom odbornej prednášky a prezentácie šperkov rodiny Zamoyských na hrade Ľubovňa,“ píše sa v dôvodovej správe.

Hrad Ľubovňa nechal na prelome 13. a 14. storočia postaviť uhorský kráľ Ondrej III., prvá písomná zmienka o ňom pochádza z roku 1311. Posledným vlastníkom hradu bola rodina Zamoyskich, v jej rukách bol od roku 1882 do roku 1945.

V roku 1966 bolo na hrade zásluhou zberateľa a rezbára Andreja Čepiššáka zriadené múzeum. Minulý rok bol pre Ľubovniansky hrad i skanzen úspešný, zavítalo tam dokopy 205-tisíc návštevníkov.

Takmer 63 percent z nich tvorili Slováci, nasledovalo viac ako 29 percent Poliakov, po nich Česi a anglicky hovoriaci.