Dom SČK je jediný na Slovensku. Funguje už dvadsať rokov
Pred viac ako 20. rokmi to bola nevyužívaná budova v katastrofálnom stave. SČK ju však zrekonštruoval a prestaval na dom, ktorý pomáha starým a nevládnym. Pri príležitosti jeho 20. výročia sa tak stretli všetci tí, ktorých pričinením dom vznikol, i tí, vďaka ktorým dodnes plní svoj záslužný účel.
„Po revolúcii v osemdesiatom deviatom ostalo mnoho voľných objektov a vtedajší Československý červený kríž sa ako jeden z prvých neštátnych humanitárnych subjektov začal zaoberať myšlienkou získať tieto objekty pre sociálne aktivity. Preto sme ako prví na území Slovenska v roku 1991 otvorili zariadenie v Banskej Štiavnici, v Trenčíne a tu v Spišskej Sobote,“ vysvetľuje vznik Domu Slovenského červeného kríža bývalý riaditeľ vtedajšieho Úradu Slovenského výboru Československého červeného kríža Bohdan Telgársky.
Dom bývalého richtára Majunkeho dostal Československý červený kríž do prenájmu za jednu korunu od vtedajšieho starostu Spišskej Soboty a investoval do neho viac ako tri milióny československých korún. Vykonala sa rekonštrukcia, priestory sa vyčistili a vybudovala sa lôžková časť, ktorá spĺňala všetky normy.
„Budovu sme kompletne prerobili. Napr. v týchto priestoroch bola prázdna povala, my sme tu však chceli zasadačku, kde by sme mohli školiť opatrovateľky. Dom sme otvorili v roku 1992 a od samého začiatku slúži rovnakým cieľom – poskytovať starostlivosť starým ľuďom a rozvážať stravu,“ hovorí bývalá riaditeľka ÚS SČK Božena Kubíková.
Rozvozom jedla tak dodnes pomáhajú desiatkam tým, ktorí si už sami variť nevládzu. „Rotary klub nám poskytol finančné prostriedky na zrekonštruovanie kuchyne, kde dnes pripravujeme cez dvesto obedov. Čo sa lôžok týka, časť financuje VÚC Prešov, časť si platia ľudia,“ dodáva Kubíková.
Už od svojho otvorenia má Dom Slovenského červeného kríža veľký prínos pre starších a menej vládnych ľudí a samozrejme pre ich rodiny. Telgársky ten najväčší vidí v jeho počiatkoch, kedy sa nemocnica pod správou Červeného kríža v Spišskej Sobote začala likvidovať a presúvať do novej nemocnice priamo v Poprade. Pre ležiacich ľudí z mesta a okolia tak neostalo zariadenie, do ktorého by mohli byť umiestnení. Dom SČK sa preto stal náhradou za zrušenú nemocnicu.
„Chodili sem robiť dohľad, aj odborné prehliadky lekári z nemocnice. Roky to veľmi dobre fungovalo. A vlastne všetci ľudia, ktorí tu boli, museli odviesť veľmi veľkú „nadprácu“ z hľadiska obete. Aj vďaka nim toto zariadenie malo a myslím, že stále má veľmi dobré meno,“ uzatvára Telgársky.
