Folklór stále žije a bude žiť aj naďalej: Ako sa zachovala pod Tatrami svadba?
S výnimočnou antológiou na tému svadba sa predstavilo deväť folklórnych súborov v kultúrnom dome vo Svite uplynulú sobotu (17.11.). Nie je svadba ako svadba.
Nie je svadba ako svadba
Vo Svite sa na doskách, ktoré znamenajú svet odohrala tretia antológia na tému svadby. Prvá sa uskutočnila v roku 1985 v Trebišove, druhá v roku 2001 v Spišskej Novej Vsi a teraz vo Svite tretia. Organizátori si dali záležať nielen na výbere témy, ale najmä na význame, ktorý nesie v dnešnom meniacom sa svete.
„Chceme ukázať, ako sa svadba v dnešnom období zachovala tak, ako chronologicky nasleduje za sebou,“ objasnil spoluorganizátor antológie Juraj Švedlár.
Taktovku nad antológiou držal pevne od začiatku v rukách Laco Bačinský, ktorý pripravoval prehliadku svadobných zvykov podtatranského regiónu už v auguste. Spolupracoval so štrnástimi folklórnymi súbormi, aby sa na pódiu vo výbornom programe predstavili folkloristi z deviatich miest a obcí. Videli sme zastúpené zvyky z Veľkého Folkmaru, Harichoviec, Lendaku, Novej Ľubovne, Vernára, Batizoviec, Popradu, Svitu a Kežmarku. „Chceli sme urobiť autentický folklór, ktorý dnes urobilo šesť folklórnych skupín a tri skupiny, ktoré sa prezentovalo štylizovaným folklórom. Antológia mapuje autentický folklór. Ide o to, ako ju pochopili choreografi a ako ju dokázali spracovať na scéne,“ vysvetlil Bačinský.
Iný kraj, iný kroj, iný mrav, iný zvyk
Vo svete, ktorý sa globalizuje a pospolitému ľudu vnucuje svoj multikulturalizmus, je dôležité vedieť, kto sme a kým chceme byť. Folklór a jeho jedinečnosť je najjagavejším príkladom a dôkazom našej výnimočnosti. Svadba, ako zväzok muža a ženy, dostáva v súčasnosti punc mimoriadnej pozornosti a dôležitosti. Je ako kompas, ktorý na nás hovorí z minulosti a tradícií aj prostredníctvom antologických podujatí. Vo Svite to bolo predovšetkým o rozmanitosti a skutočnej podtatranskej svadobnej realite. „Začalo sa od pytačiek a ohlášok cez odobierku. Program išiel cez predsvadobné obdobie k svadbe a posvadobnému obdobiu. Každú časť robil iný kolektív. Vybrali sme momenty, ktoré sú bežne menej videné,“ doplnil Bačinský.
„Ani jedna svadba sa nepodobá tej druhej. Napríklad odpýtanie v dome nevesty i ženícha sme uviedli trikrát a každá sekvencia bola úplne iná. Čo dolinka, to iný mrav, čo riečka iný zvyk, čo dedina iný kroj,“ vysvetlil režisér.