Ilustračný obrázok k článku Horúca vlna zasahuje Tatry stále častejšie: Vedci prišli s pozoruhodným zistením
Zdroj: pixabay.com

Horúca vlna zasahuje Tatry stále častejšie: Vedci prišli s pozoruhodným zistením

Stabilné anticyklonálne počasie, ktoré zasiahlo Európu v druhej a tretej júnovej dekáde 2021, viedlo k dlhšietrvajúcemu obdobiu extrémne vysokých teplôt vzduchu na celom území Slovenska – horúcej vlne.

Správy
Správy

Horúca vlna zasahuje Tatry stále častejšie: Vedci prišli s pozoruhodným zistením

Stabilné anticyklonálne počasie, ktoré zasiahlo Európu v druhej a tretej júnovej dekáde 2021, viedlo k dlhšietrvajúcemu obdobiu extrémne vysokých teplôt vzduchu na celom území Slovenska – horúcej vlne.

Ilustračný obrázok k článku Horúca vlna zasahuje Tatry stále častejšie: Vedci prišli s pozoruhodným zistením
Zdroj: pixabay.com

Výskyt horúcich vĺn vo vysokohorskom prostredí študujú vedci a vedkyne z Ústavu vied o Zemi Slovenskej akadémie vied (SAV) využitím dlhodobého radu meteorologických meraní pri Skalnatom plese. Ich tohoročné merania potvrdili, že júnová vlna horúčav zasiahla aj nadmorskú výšku 1778 metrov nad morom a trvala deväť dní. Informovala o tom hovorkyňa SAV Katarína Gáliková.

Vysokohorské stanice, ako Skalnaté pleso, sú pri analýzach horúčav zvyčajne mimo záujmu, pretože výskyt extrémnych teplôt vzduchu charakteristických pre tropický (viac ako 30 stupňov Celzia) alebo supertropický (viac ako 35 stupňov Celzia) deň je vo vysokých nadmorských výškach limitovaný.

Dotýka sa to rastlín

Rastliny a živočíchy obývajúce subalpínske a alpínske pásmo však môžu veľmi citlivo reagovať na obdobia, keď sú teploty v prostredí výrazne vyššie, ako je obvyklé, a to hlavne chladnomilné druhy s úzkou ekologickou valenciou.

Výskumníčky z Ústavu vied o Zemi SAV pri hodnotení výskytu horúcej vlny na Skalnatom plese vo Vysokých Tatrách použili metódu, ktorá identifikuje abnormálne teplé dni vzhľadom na teploty typické pre danú lokalitu.

Na definovanie referenčnej úrovne sme použili 90. percentil, čiže hranicu desať percent najvyšších hodnôt priemerných a maximálnych denných teplôt z obdobia rokov 1981 – 2010. Ak sa teploty prekračujúce túto hranicu vyskytnú minimálne tri po sebe nasledujúce dni, sú definované ako horúca vlna,“ vysvetlila Veronika Lukasová z oddelenia fyziky atmosféry Geofyzikálneho odboru Ústavu vied o zemi SAV.

Horúci jún

Údaje o priemernej a maximálnej teplote na Skalnatom plese ukazujú, že v júni 2021 zasiahla horúca vlna aj toto vysokohorské prostredie. „Horúca vlna definovaná priemernou dennou teplotou, zobrazená na modrom grafe, trvala od 17. do 25. júna, pričom vlna mimoriadne vysokých maximálnych teplôt, zobrazená v červenom grafe, bola počas tohto obdobia prerušená miernym poklesom, a tak trvala ‚len‘ štyri dni,“ doplnila Svetlana Bičárová z Ústavu vied o Zemi SAV.

Analýzy údajov za ostatné tri dekády odhalili zvýšený výskyt vĺn horúčav najmä v poslednom desaťročí, ktoré môžu mať dosah aj na biodiverzitu.

Chladnomilné druhy rastlín a živočíchov sú obzvlášť citlivé na pretrvávajúce teplotné extrémy, keď sa minimalizujú možnosti organizmov na zotavenie počas poklesu teploty. „Vlny horúčav ktoré postihujú aj vysokohorské prostredie, ako tá z júna 2021, považujú za jeden z ‚citeľných‘ dôkazov zmeny klímy,“ uzavreli vedci zo SAV.

Témy, ktoré hýbu Slovenskom:

Zdroj: TASR
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín