Keď Kométa nestačí...
Vedeli ste, že v Podtatranskom regióne – Poprade a Vysokých Tatrách je niekoľko technických, dopravných unikátov, ktoré prechádzali svojim vývojom, majú svoje príbehy, ale hlavne slúžili turistom, miestnym či dochádzajúcim v oboch smeroch za prácou?
Kto si ešte spomína na nikdy neuskutočnený projekt Alweg? Koľkí z vás vedia, že doprava z Popradu do Starého Smokovca začínala s trolejbusmi, či prvá parná ozubnicová železnica začala svoju prevádzku už v roku 1896 a že pozemná lanovka zo Starého Smokovca bola postavená v roku 1908 so spojenou výstavbou Tatranskej železnice z Popradu do Starého Smokovca…?
Ruku na srdce – vo väčšine to nevedia ani domáci. Je nás však dosť, dnes už dospelých, ktorí si s rodičmi nanajvýš dokážeme ešte matne spomenúť, že ako deti sme sa vozili na starých trojčlánkových električkách EMU z Popradu cez Starý Smokovec na Štrbské Pleso, či motorové vláčky „Anče“, ktoré jazdili z Popradu cez Studený Potok do Tatranskej Lomnice. V tomto prípade nejde ani tak iba o železnicu, ale aj o pozemnú lanovku a visuté lanovky v oblasti celých Tatier. Zachránená Kométa na zvláštnych jazdách z Popradu v rámci celoročného rozvoja turistického ruchu nestačí.
Kde môžte zhliadnuť vyradenú električku EMU, motorovú „Anču“ alebo aj starú pozemnú lanovku na jednom mieste? Mesto Poprad za ostatné roky neprejavilo záujem vybudovať takéto múzeum samostatne alebo v spolupráci s inými subjektmi, či inštitúciami, ktoré by mapovalo vývoj dopravy z Popradu do Tatranskej oblasti so zachovanými technickými exponátmi, vozňami, súpravami, autobusmi, ale aj popradskou MHD – čím by sa tento región a samotné mesto mohlo stať ešte zaujímavejšie a príťažlivejšie. Chýba akási snaha vybudovať miesto, ktoré by pripomínalo históriu, postupný technický pokrok s odkazom na výnimočnosť dopravy z Popradu do Tatier a špecifiká prepojenia podhoria s najmenšími veľhorami. Inštitúcia dopravno technického múzea vzhľadom na svoje postavenie v Poprade chýba, ktoré by spĺňalo nielen výchovnú funkciu a bolo by miestom exkurzií a výuky pre školy, ale aj „povinnou“ zastávkou všetkých návštevníkov, turistov tohto regiónu počas celého roka. Bohužial, čo by inde vo svete využili u nás zatiaľ nedokážeme ani spracovať a otázkou zostáva, čo všetko sa vôbec z čias minulých pre ďalšie generácie zachovalo tak, aby sa na to nemuseli iba pozerať doma cez internet. Prečo by mesto Poprad nemalo byť reálnym lákadlom pre turistov, fanúšikov železníc, pre rodiny s deťmi, školy a prečo by sa samotný Poprad nemohol posunúť i v rámci mestskej turistiky na vyššie priečky, plniť si funkcie podhoria, zbaviť sa nálepky akejsi brány do Tatier a byť konečnou i zaujímavou mestskou destináciou, krorá má po celý rok čo ponúknuť.
Ivan Royal
Text je súčasťou rubriky Od Vás a nie je redakčným obsahom.