Levočská púť v obrazoch: Na Mariánsku horu prišli tisíce veriacich
V nedeľu pred poludním sa v Levoči skončila známa Levočská púť. Tisíce veriacich na záver čakala odpustová omša na Mariánskej hore, ktorú celebroval emeritný prefekt Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života kardinál Franc Rodé.
Inšpirácia v živote Panny Márie
Poukázal na život matky Ježiša Krista, ktorý sa vyznačoval pokorou a jednoduchosťou. „Neklásť do stredu seba, ale vytvárať priestor pre Boha je programom Máriinho života. Mária žila tu na zemi tak, ako všetci ostatní, životom plným rodinných starostí a práce,“ povedal počas kázne Franc Rodé. Vyzdvihol taktiež náš každodenný deň, cez ktorý môžeme zažiť odovzdanie sa do Božej vôle, presne tak ako to činila Mária. „Naša otravná všednosť by nemusela byť takou banálnou, ako si myslíme,“ doplnil.
Na záver omše sa čítal aj list spišského biskupa Štefana Sečku, ktorý sa takto prihovoril v mene všetkých veriacich pápežovi Františkovi. Poukázal na obrovský význam misie sv. Cyrila a Metoda a oddanosť slovenských veriacich k pápežskému stolcu. „S úctivou podriadenosťou a v duchu viery chceme rešpektovať a prijímať aj Vaše rozhodnutia v oblastiach disciplíny v cirkvi,“ povedal biskup.
Riaditeľ rádia Lumen viedol modlitbu sv. ruženca
Oficiálny začiatok púte bol 2. júla na sviatok Navštívenia Preblahoslavenej Panny Márie, ktorá vyvrcholila nedeľnou odpustovou slávnosťou. V sobotu podvečer sa uskutočnila aj úvodná odpustová omša, ktorú celebroval levočský dekan František Dlugoš. V ten istý deň sa pod vedením generálneho riaditeľa Rádia Lumen Juraja Spuchľáka konala aj modlitba sv. ruženca. V nedeľných skorých ranných hodinách sa uskutočnila krížová cesta a o 7:00 nasledovala sv. liturgia východného obradu, ktorú celebroval Miroslav Bartoš.
Levoča: Najstaršie pútnické miesto na východnom Slovensku
Levoča je najstarším pútnickým miestom východného Slovenska, kde korene mariánskeho kultu siahajú až do XIII. storočia. Totižto z tých čias pochádzajú prvé zmienky o tomto pútnickom mieste a zhromažďovaní mariánskych ctiteľov. Roku 1247 bola postavená prvá kaplnka (kostolík) na Olivetskej hore. Najpravdepodobnejšie bola postavená ako prejav vďaky Božej Matke za záchranu mnohých životov pred vpádom Tatárov, ktorí pustošili naše územie a konkrétne i Levoču.
V roku 1322 farár Henrich z Levoče opravil kaplnku na Mariánskej hore. V druhej polovici 15. storočia kostolík svojou veľkosťou už nestačil a jeho stav bol už taký, že hrozilo jeho zrútenie. Farár Servác v roku 1470 kostol zväčšil a čiastočne prebudoval. Krátko nato kostol dostal dnešnú gotickú sochu Panny Márie. V tej dobe už bol pri kostole aj strážny domček.
Pápeža Jána Pavla II. vítalo 650 000 pútnikov
V rokoch 1819 až 1820 levočský farár Ján Ehrnsperger postavil na hore tretí kostol na Mariánskej hore. Súčasný kostol začali stavať v roku 1906. V roku 1922 ho posvätil spišský biskup Ján Vojtaššák. Mariánska hora spočiatku sústredila pútnikov z východného a stredného Slovenska. Tu sa stretávali veriaci latinského a gréckeho obradu. Prichádzali sem pútnici z Košíc, spoza Magury, z Holiča, Pohronia, ale aj Poliaci z druhej strany Tatier.
Ján Pavol II povýšil pútnický chrám na Mariánskej hore 26. januára 1984 na menšiu baziliku (basilica minor). Najviac pútnikov, až okolo 650 000, prišlo do Levoče 3. júla 1995, kedy Mariánsku horu navštívil pápež Ján Pavol II.
