Ľubovniansky hrad a skanzen v 3D: Historické diela si bude možné vychutnať už aj z pohodlia domova
V Ľubovnianskom múzeu finišujú s digitalizáciou zbierok umiestnených jednak na hrade Ľubovňa, ale aj v tunajšom skanzene. Vďaka tomu sa všetky diela upravili do 3D, pričom v takejto podobe s nimi budú môcť vedci ďalej pracovať. Verejnosť si ich zase môže vychutnať doma prostredníctvom internetu.
Súčasťou digitalizácie je i najhodnotnejšia časť skanzenu, drevený kostolík z Matysovej. „Sme súčasťou rozsiahleho projektu digitalizácie kultúrneho dedičstva, ktorého realizátorom je Prešovský samosprávny kraj (PSK). U nás v múzeu už pomaličky končíme s digitalizáciou, jej súčasťou bolo 358 zbierkových predmetov a jedným z najvýznamnejších je práve drevený kostolík, ktorý bol pod Ľubovňu prenesený z Matysovej,“ uviedol riaditeľ Ľubovnianskeho múzea Dalibor Mikulík.
Digitalizácia trvala dva mesiace
Súčasťou digitalizácie kostolíka, ktorý je z roku 1833, sú všetky ikony, ale aj samotná drevená sakrálna stavba. Proces digitalizácie prebieha viacerými spôsobmi, napr. fotením, 3D skenom či panorámou. „Základom je v čo najlepšom a najkvalitnejšom rozlíšení uchovať tieto umelecké diela v digitálnej podobe a archivovať ich. Ďalej sa budú vedecky zhodnocovať, vedci s nimi môžu následne pracovať a zároveň v tomto projekte ide aj o akýsi kultúrny relax, vďaka ktorému si budú môcť ľudia tieto diela vychutnať aj v pohodlí domova prostredníctvom internetu,“ doplnil Mikulík s tým, že všetky diela sa vďaka digitalizácii v počítačovom programe upravili do 3D podoby.
Kostolík z Matysovej je podľa neho najatraktívnejšou stavbou v skanzene, ktorý má takmer 30 objektov. Postavený bol bez jediného klinca a súčasťou jeho interiéru sú ikonostasy z polovice 17. storočia, ale aj o 100 rokov mladšie. „My tieto zdigitalizované prvky kostolíka vieme potom použiť na prípravu a tvorbu nových výstav, expozícií, ale aj na propagáciu múzea, mesta i hradu,“ zdôraznil Mikulík. Digitalizácia všetkých zbierok umeleckých diel Ľubovnianskeho múzea trvala približne dva mesiace. Na digitalizáciu obrazov bol zriadený aj špeciálny ateliér, kde sa s dielami pracovalo.
V projekte aj Podtatranské múzeum
PSK má v pláne časť zdigitalizovaných zbierok z celého kraja do konca tohto roku sprístupniť aj verejnosti na internete. „Spolu bude zdigitalizovaných 8124 objektov zo zbierok kultúrnych zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávneho kraja, pričom digitalizácia historických predmetov v zbierkovom fonde siedmich múzeí bude stáť takmer 1,5 milióna eur. Získali sme na to prostriedky z európskeho fondu regionálneho rozvoja a piatimi percentami sa spolupodieľa samosprávny kraj,“ doplnila hovorkyňa PSK Veronika Fitzeková. Okrem Ľubovnianskeho múzea je do projektu zapojené aj Podtatranské múzeum v Poprade, Šarišské múzeum v Bardejove, Krajské múzeum v Prešove, Vlastivedné múzeum v Hanušovciach nad Topľou, Vihorlatské múzeum v Humennom a Múzeum moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach.
„V Prešovskom kraji nejde o prvú digitalizáciu pamiatok v zbierkovom fonde múzeí. Do pilotného projektu digitalizácie bolo zapojené aj múzeum v Kežmarku. Objekty z expozícií tohto múzea sa tak už digitalizujú nezávisle od projektu krajskej samosprávy,“ uzavrela Fitzeková.